Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková vyhlásila v piatok voľbu na 25. novembra, rozhodovať bude takmer 1 400 sudcov. Podľa všetkého sa však Štefan Harabin do rady nevráti, pretože o tom neuvažoval.
Súdna rada má deväť zástupcov, ktorých si volia sudcovia, a po troch nominatoch prezidenta, parlamentu a vlády. Harabin v júni skončil ako predseda Najvyššieho súdu a prišiel aj o miesto predsedu Súdnej rady. Od septembra platí novela ústavy, podľa ktorej sú obidve funkcie oddelené. Harabin na otázku Pravdy, či bude kandidovať, odvetil: „O tom som neuvažoval.“
Členka Súdnej rady a šéfka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska uviedla, že združenie sa stretne a bude hovoriť o tom, koho podporí. „Ja neuvažujem o tejto osobe a uvidíme, aké budú návrhy zo strany sudcov,“ poznamenala na adresu Harabina. Ten sa včera vrátil aj k nedávnej voľbe kandidátky Daniely Švecovej za predsedníčku Najvyššieho súdu.
Ako Harabin povedal, bol nemilo prekvapený, že Súdna rada rokovala o tom, či platí ústava viažuca sa na deviatich sudcami volených členov. Súdna rada mala podľa neho rokovať o tom, prečo pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu z vydaných 17 hlasovacích lístkov bolo do urny odovzdaných iba 15. „To je nielen dôvod na vyhlásenie neplatnosti volieb, ale aj na vyvodenie trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb za nezákonnosť volieb. Toto je horšia manipulácia, aká sa odohrala v parlamente v súvislosti s voľbou pána Čentéša,“ povedal Harabin.
Sudkyňa Elena Berthotyová bola členkou volebnej komisie pri voľbe kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu. V reakcii pre Pravdu sa spýtala, voči komu chce Harabin vyvodzovať trestnú zodpovednosť, či voči tým členom Súdnej rady, ktorí dva lístky neodovzdali, alebo voči členom volebnej komisie. „Neviem si predstaviť, že dva neodovzdané lístky by mohli spochybniť platnosť tejto voľby,“ poznamenala.
Predsedníčka Súdnej rady Bajánková v piatok povedala, že rada doplní novým argumentom svoje podanie na Ústavný súd ohľadne previerok sudcov. O čo pôjde, bližšie nekomentovala. Ústavný súd už pozastavil ustanovenia zákona o previerkach, kým o nich nerozhodne. Smer však avizoval, že bude po rozhodnutí súdu hľadať také riešenie, aby sa previerkam sudcovia nemohli vyhnúť. Harabin označil za nebezpečné, že minister spravodlivosti Tomáš Borec a predseda parlamentu
Pavol Paška i napriek predbežnému rozhodnutiu Ústavného súdu o policajných previerkach ich naďalej presadzujú a hľadajú nové legislatívne riešenia na ich realizáciu. „Súdnu radu pre zjavnú a účelovú pasivitu v otázke ochrany sudcov a po neústavných personálnych rošádach vnímam ako politický poradný orgán ministra spravodlivosti,“ povedal Harabin.
Podľa sudkyne Berthotyovej si však Súdna rada plní svoje povinnosti a poukázala na kvalifikované podanie na Ústavný súd o previerkach. „Skôr sa pýtam, čo urobil pán Harabin preto, aby sa bezpečnostné previerky nezaviedli,“ dodala sudkyňa.