Viac rýb aj zeleniny. V školách prejdú na zdravšie jedlá

, 28.09.2014 16:00
škola, bufet, žiaci
Žiaci osemročného gymnázia na Vazovovej ulici v Bratislave. Zľava: Jakub, Michaela a Matúš nakupujú v bufete. Nepohrdnú ani ovocím. Autor: ,

Kuchárky v školských jedálňach by mali od budúceho roka variť zdravšie. Obmedzia tuky, cukry a soľ, pridajú ovocie a zeleninu.

Zmeny v jedálnych lístkoch základných a stredných škôl pripravuje ministerstvo školstva, ktoré okrem toho určí, čo môžu predávať školské bufety a automaty.

Nové pravidlá pre kuchyne by mali viesť k zníženiu príjmu soli, cukru a tukov a k zvýšenej konzumácii zeleniny, ovocia, mlieka, strukovín a rýb. Čo všetko sa v dnešných jedálnych lístkoch zmení, zatiaľ nie je jasné. „Odporúčané výživové dávky momentálne spracovávame. Podľa nových jedálnych lístkov by sa mohlo variť už od budúceho školského roka,“ uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Obed ako hlavné jedlo dňa treba stále zlepšovať, zvlášť u detí, ktoré sa vyvíjajú. Myslí si to Alžbeta Béderová z Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. „Denne by mali zjesť okolo 300–400 gramov ovocia a zeleniny. Podľa našich zistení to spĺňa len každé piate dieťa. Obedy sú dôležité, nedokážu však odstrániť škody, ktoré pri stravovaní detí urobia rodičia,“ upozorňuje na fakt, že obed tvorí len tretinu denného príjmu dieťaťa. Zvyšok majú v rukách rodičia.

Deti, ktoré denník Pravda pred bratislavskými základnými školami oslovil, bojujú v škole najmä s polievkami. „Nemám rada kyslé polievky. Sú riedke, bez chuti. Radšej mám zeleninové, tie robí aj mamina,“ hovorí deväťročná Ingrid. Porcie jej stačia, najradšej má kura s ryžou a zo šalátov najmä uhorkový. „Väčšinou zjem všetko,“ dodáva.

Dvanásťročný Robo zje polievku málokedy. „Ani doma ju nejedávam, nechutí mi. Ale ostatné je v pohode, zbožňujem prívarky. Najmä tie s fašírkou a vajcom. Hrávam futbal, takže jedávam veľa. Niekedy by som si dal aj dupľu, ale je mi to trápne,“ hovorí. Ovocie si dá len občas. „Ak je banán alebo kúsok hrozna, to zjem hneď. Ale jablká odkladám, kým nezhnijú,“ priznáva.

Čo ponúkajú školské jedálne

Školská jedáleň: Kalinčiakova, Bratislava

  • Pondelok: Gulášová polievka so zeleninou a s chlebom. Kysnutý koláč s ovocím a mliekom, príloha kompót.
  • Utorok: Mrkvová polievka s krúpami. Rybie filé so syrom a zemiakovou kašou, ľadový šalát.
  • Streda: Zemiaková polievka so zeleninou. Kurací perkelt s varenou cestovinou, ovocný čaj.
  • Štvrtok: Sedliacka polievka. Koložvárska kapusta s varenými zemiakmi, čaj s citrónom a šalát.
  • Piatok: Mliečna polievka z miešaných strukovín. Bolonské špagety, šalát a citronáda.

Školská jedáleň: Staničná, Košice

  • Pondelok: Polievka minestrone. Bravčové mäso s grilovanými šampiňónmi a dusenou tarhoňou, ovocný nápoj.
  • Utorok: Zeleninová polievka. Hovädzie na spôsob Stroganov s opekanými zemiakmi, ovocná šťava.
  • Streda: Cícerová polievka. Koložvárska kapusta so zemiakovou kašou, ovocie a šťava.
  • Štvrtok: Fazuľová polievka s fliačkami. Dukátové buchtičky s vanilkovým krémom, stolová voda.
  • Piatok: Špenátová polievka s opekanou žemľou. Pečené kuracie stehná na masle s dusenou ryžou, miešaný kompót.

Piatačka Linda mala na obed špenátovú polievku s opekanou žemľou a ako hlavné jedlo zapekané cestoviny so šunkou. K tomu ovocný čaj so sirupom. „Jedlo mi moc nechutí. Nemám rada špenát a vždy nechám aj mliečne polievky. Mohli by variť viacej cestovín a sladkého,“ navrhuje. Pridáva sa k nej aj spolužiačka Lucia. „Vždy čakám na lekvárové buchty s mliekom alebo žemľovku. To by mohli dávať aj každý deň.“

„Deti jedia to, na čo sú zvyknuté z domu. Nútiť ich nemôžeme. Aj keď im družinárky nakážu, aby si vzali šalát, niektoré sa v ňom len bŕľajú. Iné šaláty zmiznú, ani nevieme ako. Napríklad uhorkový,“ hovorí vedúca školskej jedálne na Gercenovej ulici v Bratislave Helena Jánošíková.

Tlačiť deti do zdravšieho jedla sa podľa nej nedá. „Aby jedli viac zeleniny, nemôžeme im robiť napríklad karfiol na spôsob mozočka. To by nám nikto nejedol a skončilo by to v pomyjach. Radšej dáme deťom šalát, z ktorého si skôr zobnú. Nechceme variť jedlá, ktoré sa vo veľkom vyhadzujú,“ vysvetľuje.

Rodičia by zmenu privítali. Každý si ju však predstavuje inak. „Robia tu málo zeleninových polievok. Väčšinou len zapražené, vajcové alebo rascové. Asi vyjdú lacnejšie, ale dcére nechutia,“ hovorí Bratislavčanka Beáta za svoju osemročnú dcéru. „Malá má najradšej ryžu s mäsom. Z ovocia najmä jablko či banán. Ovocných a zeleninových príloh by mohli dávať viac. Dcéru sa snažím viesť k vyváženej strave,“ dopĺňa ďalšia mamička Jana.

Podľa Béderovej je kompletný obed v jedálni, aj s malými nedostatkami, vždy lepší, ako napríklad hot¤dog či langoš. „Deti často neraňajkujú a rodičia majú výčitky. Dajú im dve eurá, aby si niečo kúpili v bufete. Samozrejme, vezmú si niečo nezdravé, a potom nemajú chuť na riadny obed. Iba ho rozbabrú,“ hovorí s tým, že langoše, hranolčeky alebo pizza deťom nedajú nič, len sacharidy a tuky. Ak sa takto stravujú dlhodobo, do budúcnosti im hrozí obezita a cukrovka.

Rýchle a mastné jedlá podávajú deťom aj v školských bufetoch. Od budúceho školského roka by sa mohlo zmeniť aj to. „Chceme vymedziť sortiment, ktorý bude možné v bufetoch umiestnených v priestoroch škôl a v školských automatoch predávať,“ potvrdzuje Dupaľová Ksenzsighová z rezortu školstva. Novelu zákona, ktorá prinesie podrobnosti, ministerstvo momentálne pripravuje.

Nevhodný tovar v školských bufetoch je témou už niekoľko rokov. Bufety ponúkajú cukrovinky a sladené nápoje, v automatoch si zase deti kúpia bublinkové malinovky a keksy. Napríklad v jednej bratislavskej základnej škole je automat so sladenými nápojmi umiestnený hneď pri vstupe do budovy. Pozornosť púta veľkými červenými písmenami: Osviež sa. Okolo neho sú výkresy s detskými kresbami a vystrihnutým ovocím a zeleninou.

Podľa Béderovej sa sortiment v bufetoch snažili usmerniť už vtedy, keď v školách vznikali. „Vyšmyklo sa nám to z rúk a dnes tam predávajú aj nezdravé potraviny. Problém je v tom, že bufety patria súkromníkom. Nemôžeme živnostníkom diktovať, čo majú predávať. Ministerstvo to bude musieť vyriešiť,“ upozorňuje.

O zákaz predaja niektorých potravín sa pokúša aj poslankyňa Renáta Zmajkovičová (Smer). Z bufetov a automatov v školách chce vylúčiť rýchle občerstvenie, cukrovinky, nanuky, pivo, energetické nápoje či kávu. Odôvodňuje to snahou o zastavenie rastu obezity u detí. Novelu zákona, ktorú predložila, už schválil zdravotnícky výbor. Ak prejde parlamentom, platiť by mala od januára. Rezort školstva chce aj napriek tomu školský zákon zmeniť a upraviť v ňom aj stravovanie.

Bufetárka: Čipsy a kolu si donesú z obchodu

Aj keď zákaz predaja cukroviniek a sladených nápojov ešte neplatí, majiteľka školského bufetu v budove osemročného gymnázia v Bratislave už dnes ponúka žiakom zdravšie výrobky. Na pultoch si síce ponechala aj hotdogy, bagety či čokolády, na prvý pohľad však zaujme veľká misa s ovocím, ktorú má vyloženú. Pani Margita v nej má kopcovito naukladané banány, jablká, hrušky či mandarínky.

„Predtým som tu mala regál plný sladkostí. Zrušila som ho začiatkom septembra a nahradila ovocím. Chcem rozšíriť zdravší sortiment,“ ukazuje na ovocné misy. Banány a hrušky predáva po 30 centov za kus, mandarínky a jablká po 10 centov. Cez deň sa predá asi 30 kusov ovocia, deti majú najradšej jablká.

Žiaci na ovocie nešomrali, i keď čokoládové tyčinky sa predávali rýchlejšie. Keď majú chuť na sladké, „skočia“ do obchodu vedľa školy. „Tam si kúpia, čo chcú. Alebo sa piati poskladajú a objednajú si pizzu s kolou. Nikto im to nezakáže,“ hovorí.

Úplné vylúčenie cukroviniek z bufetov sa jej nezdá správne. „Určite by som nechala aspoň dva druhy keksov, nejakú čokoládu, lízatká a gumené cukríky. Ak sú deti zvyknuté jesť sladkosti, budú ich jesť naďalej. Tie, ktoré majú rady ovocie, si zase kúpia ovocie. Myslieť si, že sa to zmení zákazom, je naivné,“ upozorňuje.

Vo svojom bufete predáva aj hotdogy, niekoľko druhov bagiet či lekvárové šišky. „Zaujímavé je, že deti nemajú rady šunkové bagety. Skôr si pýtajú slaninové či klobásové. Všetky pripravujem s čerstvou zeleninou, niektorí žiaci ju však vyhadzujú. Opýtajú sa, či je napríklad v žemli paradajka. Keď poviem, že áno, oni na to ,fúúúj‘ a vyhodia ju,“ priznáva. Langošov a šišiek predá denne zhruba desať, bagiet maximálne 80. Do školy chodí vyše 550 žiakov.

Radikálneho zníženia tržieb sa po zákaze sladkostí neobáva. „Jasné, zisk sa trochu zníži. Ak vám idú na dračku hotdogy a odrazu by ste mali predávať rybaciu pomazánku, bol by to problém. Ale všetko sa dá vyriešiť a niečím nahradiť.“

Študenti, ktorí k nej chodia nakupovať, sa cukroviniek nechcú vzdať. „Potrebujeme všetko, sladkosti aj ovocie. Veď kým prejdeme z prvého poschodia na štvrté, aj tak všetko spálime,“ uzatvára 16-ročný Jakub.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#žiaci #školstvo #školská jedáleň
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku