Čo meno, to dojímavý ľudský príbeh, ktorý sa začal smutne, no zároveň dostal šancu na šťastné pokračovanie. Vďaka projektu Hniezdo záchrany, ktorý na Slovensku už desať rokov zachraňuje životy nechceným bábätkám. Od zavedenia prvej takejto „verejnej schránky“ pre odložené deti v roku 2004 až po dnešok, keď je celoštátne vytvorená dostatočná sieť 20 hniezd, už zachránilo takmer pol stovky novorodencov.
„Z nich 33 si adoptovali nové rodiny, po šiestich sa vrátili biologické matky, štyri deti skončili v detskom domove, po jednom je v pestúnskej a poručníckej starostlivosti a jedno je dlhodobo v nemocnici,“ vymenúva autorka projektu Anna Ghannamová, prezidentka občianskeho združenia Šanca pre nechcených.
Pred rokom 2004 sa ročne v kontajneroch či inde našlo pohodených asi desať mŕtvych novorodencov, neskôr už iba jeden či dvaja. Podľa Ghannamovej však stále nie je dôvod spať na vavrínoch a budúcnosť projektu vidí najmä v prevencii.
Desaťročie trvania projektu si jeho zakladatelia pripomenuli medzinárodnou konferenciou Dieťa je dar v Bratislave. Jej účastníci poslali otvorený list Výboru pre práva dieťaťa pri OSN, v ktorom zdôraznili, že právo na život je nadradené právu na identitu a vyzvali na legalizáciu babyboxov aj tam, kde ich doteraz nemajú. Ďalej zaslali otvorený list slovenskej vláde a samospráve, v ktorom vyzvali, aby sa opusteným matkám všestranne pomáhalo. A napokon vykonali test v 20 nemocničných zariadeniach, pri ktorých hniezda fungujú, či sa v nich dodržiavajú zákonné podmienky utajovaných pôrodov. „Zistili sme, že iba v štyroch zákon aplikovali na sto percent a striktne chránili osobné údaje matky,“ zhodnotila Ghannamová.
Výsledky konferencie preukázali, že Slovensko je v téme verejných schránok popredu aj oproti ekonomicky vyspelejším štátom. „Z iných krajín sme však získali nové podnety a inšpiráciu,“ tvrdí prezidentka Šance pre život. V niektorých krajinách napríklad nájdenému novorodencovi v istom veku odovzdávajú „schránku prvých spomienok“, v ktorých sú zhromaždené všetky veci a dokumenty, ktoré vtedy pri sebe mal. Inde matky vyzývajú, aby k dieťaťu priložili vysvetľujúci list či rodinnú anamnézu, aby adoptívni rodičia vedeli čo najviac o hroziacich chorobách či iné dôležité údaje.