Nedostatok práce nahráva svojvôli firiem

Kto by mal zarobiť viac? Murár, ktorý vykonáva iba pomocné práce? Alebo murár, ktorý pracuje samostatne? Či prípadne ako predák navyše riadi celú skupinu murárov?

30.09.2014 20:00 , aktualizované: 01.10.2014 07:00
zamestnanec, robotník Foto:
Ilustračné foto.
debata (43)

Odpoveď je jednoduchá, nie však vtedy, keď má zamestnanec v pracovnej zmluve uvedené iba „murár“. V takom prípade môže zamestnávateľ jeho mzdu „optimalizovať“, ako sa mu práve hodí. Aj keď za cenu porušenia Zákonníka práce, ktorý vyžaduje napísať do zmluvy presnú špecifikáciu pracovnej činnosti.

Priestupkov proti zákonníku zo strany zamestnávateľov každoročne pribúda. Len vlani počet zistených prípadov vzrástol oproti roku 2012 o štvrtinu, na takmer 8 700. Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš v tejto súvislosti hovorí až o „devastácii pracovných podmienok“, ktoré pracujúcich neraz menia na „novodobých otrokov“. Ide podľa neho najmä o dôsledok hospodárskej krízy, ktorá pri veľkom nedostatku pracovných miest často nahráva svojvôli zamestnávateľov.

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Slovenské hendikepy.

Ondruš pripomína aj výsledky nedávnej štúdie OECD, ktorá hodnotila kvalitu pracovných miest v 32 štátoch, a to z hľadiska výšky miezd, udržateľnosti a pracovnoprávnych vzťahov. „Slovensko skončilo medzi piatimi najhoršími krajinami vo všetkých sledovaných kritériách,“ zdôrazňuje.

Podľa Miroslavy Skičkovej z Národného inšpektorátu práce bolo najviac porušení zaznamenaných v oblasti náležitostí pracovných zmlúv. „Zamestnanec v zmluve neraz podpíše čokoľvek, šťastný, že vôbec prácu získal. Neskôr však býva rozčarovaný, keď zistí, ako nevýhodne sa zamestnávateľovi upísal,“ varuje šéfka „kobry“ inšpektorátu pre zisťovanie nelegálnej práce.

Veľa nedostatkov v zmluvách podľa Skičkovej súviselo s miestom určenia výkonu práce. „Ak zamestnanec podpíše zmluvu, v ktorej sa zaviaže vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, tak sa na požadované miesto, či už do Žiliny, alebo Košíc, musí dopraviť na vlastné náklady. Ak má však presne určenú napríklad Bratislavu, prácu mimo nej už robí v rámci pracovnej cesty, za ktorú mu patria diéty či úhrada cestovných nákladov,“ spresnila inšpektorka.

„Chodil som na pracovné cesty do Česka. Robil som v trojtýždňových turnusoch, no cestovné náhrady mi v rozpore so zákonníkom vyplácali iba za pracovné dni,“ opisuje svoju skúsenosť stavebný robotník František (56). Príslušný inšpektorát porovnaním cestovných príkazov a vyplatených náhrad zistil rozdiel a nariadil zamestnávateľovi urobiť nápravu.

Zamestnávatelia podľa Skičkovej mnohokrát porušujú aj pravidlá týkajúce sa stravovania zamestnancov, ktoré buď nezabezpečia vôbec, alebo im stravovacie poukážky poskytnú v nižšej hodnote či v neskoršej lehote, ako vyžaduje zákon. Pracovné agentúry zase zväčša stravenkami zamestnancom vykrývajú časť mzdy, čo je takisto neprípustné. „Niekedy sa dokonca zamestnanci musia zmluvne zaviazať, že stravovanie nevyžadujú. Táto požiadavka zamestnávateľa pritom nemá oporu v zákone,“ zdôrazňuje.

Niektoré firmy tiež odmietajú vydať prepusteným zamestnancom potvrdenia o odpracovanej dobe, čo im potom bráni prihlásiť sa na úrade práce a poberať podporu v nezamestnanosti. Ako tvrdí Skičková, najproblematic­kejšie sú tie „schránkové“, v ktorých na sídelnej adrese zväčša nemožno nájsť nijakého zástupcu. „Osobitnou kategóriou sú zamestnávatelia, ktorí zamestnancom jednoducho nevyplatia mzdy alebo príplatky k nim, prípadne ich nevyplatia v termíne, v požadovanej výške, bez úhrad za nadčasovú prácu a podobne,“ vymenúva.

Učiteľka Mária (43) napríklad dala na inšpektorát podnet, že k mzde nedostáva príplatok za vedenie mimoškolských krúžkov. Na jeho základe musela riaditeľka školy nezákonne zadržiavané peniaze vrátiť aj ďalším trom Máriiným kolegyniam.

Výnimkou nie sú ani prípady diskriminácie niektorých zamestnancov voči iným, nedovolenej kontroly ich elektronickej pošty či kamerového monitorovania šatní a sociálnych zariadení, skracovania dovoleniek, porušovania povinností týkajúcich sa bezpečnosti práce, reťazenia pracovných zmlúv atď.

Ako uvádza generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce Andrej Gmitter, v rámci republiky vlani fungovalo asi 600-tisíc podnikateľských subjektov s celkovo 2,2 milióna zamestnancov. Osem krajských inšpektorátov prostredníctvom zhruba 300 aktívnych inšpektorov urobilo minulý rok 24-tisíc kontrol, o päťtisíc viac ako predvlani. Za zistené porušenia dostali zodpovedné firmy pokuty v celkovej sume vyše päť miliónov eur.

Národný inšpektorát poškodených zamestnancov vyzýva, aby sťažnosti nepodávali anonymne, a pri ich preverovaní sľubuje zachovať diskrétnosť.

Najčastejšie porušované ustanovenia Zákonníka práce
ustanovenie počet porušení v roku 2012 počet porušení v roku 2013
§ 43 – náležitosti pracovnej zmluvy 768 1 293
§ 75 – potvrdenie o zamestnaní 276 255
§ 99 – evidencia pracovného času 544 620
§ 116 – náhrada mzdy 150 136
§ 118 – mzda 324 324
§ 120 – minimálne mzdové nároky 642 818
§ 121 – mzda za prácu nadčas 119 165
§ 129 – splatnosť mzdy 367 410
§ 130 – výplata mzdy 384 392
§ 131 – zrážky zo mzdy 107 161
§ 152 – stravovanie zamestnancov 321 366
§ 223 – dohody o prácach mimo pracovného pomeru 503 551
§ 226 – dohody o vykonaní práce 318 314
§ 228a – dohody o pracovnej činnosti 127 152

Zdroj: Národný inšpektorát práce

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnávateľ #firma