S vysokou horúčkou či nevládny, aj tak sa musí pacient dostaviť v prvý deň choroby k lekárovi. Ináč mu doktor péenku nevypíše. Do júla stačilo, aby prišiel do ambulancie neskôr, dodržiavalo sa nepísané pravidlo do troch dní, a lekár mu potvrdil maródku spätne.
Chaos vo vypisovaní péeniek a preháňanie pacientov spôsobila zmena zákona o zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva. Hoci ministerstvo zdravotníctva tvrdilo, že v nej takmer zachováva pôvodný stav, tak celkom to pravda nie je.
Od júla môže lekár PN spätne vypísať iba vtedy, ak pacient príde s potvrdením z pohotovosti, ktoré nemôže byť staršie ako tri dni. Toto opatrenie má zabrániť zneužívaniu PN, v praxi však sťažuje život chorým pacientom, ktorí majú prácu mimo svojho bydliska alebo tým, ktorí by v prvých dňoch choroby mali ležať doma.
Novú povinnosť už začali prísne kontrolovať aj posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Už sa stalo, že péenky poisťovňa neuhradila.
Všeobecná lekárka z východného Slovenska vypísala pacientke PN tri dni dozadu. Chodila na rehabilitácie, ktoré potrebovala, no Sociálna poisťovňa jej nemocenské nevyplatila. „Je to veľký problém s vypisovaním práceneschopnosti. Pacienti nerozumejú, prečo musia prísť do ambulancie v ten deň, keď sú chorí. Ťažko sa to vysvetľuje,“ uviedla lekárka.
Podľa nej to komplikuje situáciu nielen lekárom, ale hlavne pacientom, ktorí prichádzajú o peniaze. „Ak má niekto chrípku, tak je to problém, pretože podľa odporúčaní by mal zostať najskôr doma. Keď ku mne do ambulancie príde po dvoch dňoch, tak mu PN nemôžem vystaviť, pretože nebol na pohotovosti,“ hodnotí všeobecný lekár Peter Makara zo Sniny. Podľa jeho slov ide hlavne o tých, čo pracujú na turnusy, ďalej od svojho bydliska.
Lekár z Veľkého Šariša Dušan Lipták poukazuje na prípad, keď si muž zlomil nohu. V nemocnici mu maródku nevypísali a z domu len nahlásil do práce, že nepríde. „Ako mu môžem po týždni vypísať péenku, i keď bol preukázateľne chorý?“ pýta sa Lipták. Ak pacient bude podľa neho chcieť maródku zneužívať, tak ju aj bude, stále je tu priestor.
Sociálna poisťovňa tvrdí, že sa pri kontrolách presne drží zákona. Podľa jej vyjadrenia sa PN začína dňom, v ktorom ošetrujúci lekár zistil chorobu. „Ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby,“ uviedla poisťovňa. Pre pacienta s chorobou to znamená, že musí ísť za každú cenu k lekárovi alebo na pohotovosť. Tej sa však mnohí vyhýbajú, pretože pohotovosti sú preplnené a na ošetrenie čakajú aj hodiny.
Anna Reháková, ktorá dlhé roky hájila práva pacientov, tvrdí, že ide o nelogické a nezmyselné riešenie. „Tento návrh musel robiť človek, ktorý nikdy nebol chorý. Týmto riešením potrestajú hlavne tých ľudí, ktorí tento systém nezneužívajú,“ myslí si Reháková. Pracujúci ľudia v dôsledku choroby prídu o peniaze.
„Do leta platil taký úzus, že tieto termíny na vypísanie PN neboli obmedzované. Teraz je to striktne upravené. Viem, že aj posudkoví lekári s tým majú problém,“ uviedol všeobecný lekár Marián Šoth z Nitry, ktorý sa snaží svojich pacientov upozorňovať na zmenu. Pripomenul, že opatrenie sa dá obísť, najmä aj ak má pacient dobré vzťahy so zamestnávateľom. Pár dní sa dá vykryť priepustkami, pokiaľ si ich zamestnanec počas roka ešte nevyčerpal. Zo zákona má každý nárok na sedem dní do roka. Takisto to podľa neho riešia chorí aj dovolenkami.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor hovorí, že v pôvodnom návrhu zákona ani nebolo toto ustanovenie. „V aplikačnej praxi sa ukazuje toto ustanovenie, ktoré v pôvodných zámeroch ministerstva ani nebolo, ako vyslovene vyrábajúce problémy pacientovi aj lekárovi,“ tvrdí Pásztor.
Viacerí lekári vychádzajú v ústrety pacientom tak, že sa s nimi telefonicky dohodnú. Doktor potom vystaví v ten deň péenku, akoby pacient prítomný bol. Lekári však dúfajú, že ďalšia legislatívna zmena tento chaos odstráni.