Týranie zvierat, nedostatočná starostlivosť ich majiteľov o ne či držanie v otrasných podmienkach je u nás častou realitou. Vinníci však vo väčšine prípadov vyviaznu len so smiešnym trestom a na utrpenie zvierat sa pri tom neprihliada. Aktivisti preto žiadajú vytvoriť nový zákon o ochrane zvierat, na podporu ktorého spustili v sobotu petíciu.
Zviera sa u nás posudzuje ako materiálna hodnota či vec. V praxi to napríklad znamená, že tí, čo im vedome ubližujú, dostanú väčšinou len podmienku. Väzenie im hrozí iba v prípade, ak by došlo k týraniu opakovane. Slovensko sa pritom zaraďuje k posledným krajinám Európskej únie, ktoré nemajú zviera definované ako cítiacu bytosť. Aktivisti chcú tiež sprísniť tresty za týranie či zrušiť karanténne stanice, pre ktoré je usmrcovanie zvierat biznisom.
Prečítajte si glosu martina krna Bobi cítiaci.
Prezident Slovenskej aliancie ochrancov zvierat Juraj Eliáš hovorí, že novým zákonom o ochrane zvierat by sa posilnila vymožiteľnosť práva. „Nová legislatíva by mala mať vplyv na vyššiu ochranu zvierat. Ak by bolo zviera uznané ako cítiaca bytosť, týranie či zanedbanie starostlivosti by sa posudzovalo aj z hľadiska utrpenia zvieraťa,“ vysvetľuje. Eliáš podotýka, že dnes existuje len minimum prípadov, keď vinníka odsúdili na pobyt za mrežami.
Nový zákon by mohol podľa aktivistov vyriešiť aj problematiku nelegálnych množiteľov psov. Tí dnes množia zvieratá v otrasných podmienkach často v pivniciach, v priestoroch bez výbehu či bez stravy, aby zarábali na vývoze a predaji šteniat. Eliáš vysvetľuje, že nezákonné množenie je síce považované za priestupok, tí, ktorí tú činnosť robia, sa však podľa neho vyhovárajú na to, že pracujú na objednávku s vopred dohodnutými kupcami. „Nie je možné im dokázať, že to robia opakovanie a úmyselne. Chcelo by to dôkladnejšie vymedziť, ako môžu proti nim inšpektori veterinárnej a potravinovej správy postupovať,“ hovorí. Podľa neho je tiež dôležité vyriešiť otázku, kam odobraté zviera od množiteľov umiestniť. Na Slovensku totiž chýbajú štátne útulky a podľa Eliáša sú potom zaťažované občianske združenia, ktoré na záchranu zúbožených zvierat míňajú vlastné peniaze.
Prezidentka Slovenskej federácie kynológov Zdenka Šéryová iniciatívu na vznik nového zákona víta. Tvrdí však, že jeho účinnosť a vymožiteľnosť bude závisieť od toho, ako bude sformulovaný. „Definícia zvieraťa ako cítiacej bytosti nezaručí automaticky prísnejšie tresty pre tých, čo im spôsobujú utrpenie. Treba tie tresty v zákone jasne vymenovať,“ upozorňuje. Podľa nej by ako prevencia pomohlo udeľovanie extrémne vysokých pokút a súčasne odobratie psa jeho nezodpovednému majiteľovi. „Už som sa totiž stretla aj s prípadmi, keď majiteľ týral svojho psíka, dostal podmienku a psa mu nechali,“ hovorí.
Dôraz na presné vymedzenie trestov, práv a povinností chovateľov či inšpektorov, ktoré by prípadný nový zákon mal obsahovať, kladie aj Romana Březinová zo Slobody zvierat. „Najprv je však potrebné definovať zviera ako bytosť, ktorá pociťuje fyzickú aj psychickú bolesť. Podľa toho sa potom musí odvíjať aj následná legislatíva,“ podotýka.
Eliáš poukazuje aj na množstvo karanténnych staníc bez útulkov. Tam putujú zatúlané zvieratá, najčastejšie psy. V prípade, ak zhruba do mesiaca o opustené zviera nikto neprejaví záujem, usmrtia ho pod zámienkou, že bolo agresívne či malo veľké bolesti, aby uvoľnili koterce. Je rozdiel medzi karanténnym zariadením s útulkom a stanicou, ktorá vznikne za účelom robenia biznisu," hovorí Eliáš. V zákone by preto mala byť stanovená podmienka, aby karanténne stanice bez útulkov boli zrušené."
Aliancia odštartovala zbieranie podpisov pod petíciu pri príležitosti Svetového dňa ochrany zvierat. Cieľom petície je podľa Eliáša upozorniť na dlho neriešenú problematiku a tlačiť na politikov, aby pripravili potrebný zákon, ktorý by ochránil zvieratá pred utrpením.
Pravda oslovila ministerstvo pôdohospodárstva s otázkou, či uvažuje o vytvorení takého zákona, do našej uzávierky však neodpovedali.
Viac k tejto téme si môžete prečítať vo víkendovej prílohe.