Prečo som sa narodila bez rúk? A prečo nie?

Pavlína Triščová (33) z Bratislavy sa narodila bez rúk, ale s neuveriteľným zmyslom pre humor. Optimizmu má na rozdávanie. A aj ho začala rozdávať. V týchto dňoch je na turné po Trenčianskom kraji, kde sa stretáva so stredoškolákmi. Spolu so svojimi priateľmi im chce ukázať, že hendikepovaných ľudí sa netreba strániť, ani ich netreba ľutovať, treba ich brať jednoducho takých, akí sú.

07.10.2014 14:30
Pavlína Triščová, hendikep, obraz, maľovanie,... Foto: ,
Pavlína Triščová maľuje nohami krásne obrazy.
debata (2)

„Veľa ľudí sa ma pýta, ako sa mi to stalo. V podstate sa nestalo nič, iba som sa takto narodila. Nikdy mi nenapadlo prečo, prečo práve ja… A prečo nie?“ smeje sa Pavlína, ktorej záľubou je okrem iného aj maľovanie.

Nedávno sa stretla so stovkami stredoškolákov v trenčianskom Posádkovom klube. Spolu so speváčkou Katarínou Landlovou, herečkou Zuzanou Vačkovou a iluzionistom Radkom Bakalářom predviedli program, ktorý mladým ľuďom zmenil pohľad na hendikepovaných ľudí. Na začiatku si Pavlína Tiščová pripravila maliarske plátno, nachystala štetce a zobrala paletu. Potom otvorila tuby s farbami a začala maľovať. Všetko robila nohami. Po deväťdesiatich minútach, keď sa stretnutie s prvou skupinou študentov končilo, bol už obraz hotový, na ňom impresionistická krajinka so ženskou postavou v popredí.

„Zistili sme, že decká nevedia, ako sa majú dívať na hendikepovaných ľudí, ako ich majú vnímať, ako sa s nimi rozprávať. Tak sme urobili zoskupenie fajn ľudí, trošku techniky, a dali sme sa do toho. Chceme v tom pokračovať aj v ďalších krajoch, pretože nikto takéto veci nerobí. Keď to tak zoberiete, je to bezodná studňa, študenti sa menia, dá sa to robiť donekonečna,“ vraví Miroslav Buľovský, manažér združenia Parasport24, ktoré toto unikátne podujatie pripravilo.

Tento obraz mala Pavlína hotový približne za... Foto: Milan Kráľ, Pravda
Pavlína Triščová, obraz, maľovanie, nohami, nohy, hendikep Tento obraz mala Pavlína hotový približne za hodinu.

Organizátori si dali za cieľ zmeniť pohľad mladých ľudí na hendikepovaných. Podľa ohlasov sa im tento zámer podaril, oslovení študenti sa zhodli v tom, že to bolo zábavné, a pritom veľmi, veľmi poučné podujatie. Lucia Želibabková, druháčka trenčianskeho Gymnázia Ľudovíta Štúra priznáva, že to zmenilo jej vzťah k hendikepovaným, zistila, že sú to takí istí ľudia ako ona či jej spolužiaci.

„Niečo podobné som ešte nezažil. U hendikepovaných sa mi páči, že nemyslia iba na seba, že to rozvíjajú aj ďalej. Pokojne by som si vedel predstaviť, že by sme mali v triede spolužiaka s postihnutím, prečo nie, určite by sme mu pomáhali,“ povedal Daniel Gago, tretiak Strednej umeleckej školy v Trenčíne.

Pavlína Triščová precestovala viaceré európske krajiny, dlhší čas pôsobila v zahraničí ako dobrovoľníčka. Môže teda porovnávať vzťah k hendikepovaným na Slovensku a v iných krajinách. A toto porovnanie nevyznieva pre Slovensko priaznivo. „Tam sú ľudia otvorenejší, nikto sa ku mne nesprával ako k hendikepovanému, ale tu sú zábrany a predsudky stále strašne silné,“ sumarizuje svoje skúsenosti.

Už štyri roky sa snaží nájsť si zamestnanie. Márne. Napriek tomu, že vyštudovala obchodnú akadémiu, potom nadstavbu v cestovnom ruchu a napokon úspešne absolvovala aj bakalárske štúdium. Napriek tomu, že ovláda viacero jazykov, hovorí po dánsky, španielsky, anglicky, nemecky, poľsky a trochu aj po rusky. Vždy, keď príde na prijímací pohovor, je problémom jej hendikep. So smiechom hovorí, že nevie, či ho má uvádzať do životopisu, alebo nie. Ak to neuvedie, ľudia na pohovore sú z toho zaskočení a nevedia, ako majú reagovať. Ak to uvedie, tak sa na pohovor ani nedostane.

„Pritom každý hendikepovaný má v práci nárok na pracovného asistenta. Naše zákony to dovoľujú, firma by tak za jeden plat dokázala dať prácu dvom ľuďom,“ dodala Pavlína Triščová.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #školy #humor #hendikep #maľovanie