Ten vírusu podľahol minulý mesiac. Ide o dosiaľ jediný prípad, keď k prenosu choroby došlo mimo krajín západnej Afriky. Smrtiaci vírus si doteraz vyžiadal vyše tritisíc obetí, prvé z nich sa objavili v decembri 2013.
„Európske centrum pre prevenciu a diagnostiku ochorení pravidelne zasiela Úradu verejného zdravotníctva aktuálne informácie o vývoji epidemiologickej situácie ochorenia a na základe týchto rozhovorov sa prijímajú aj opatrenia pre krajiny,“ vysvetľuje Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. Podľa pokynov európskych orgánov nie je dôvod na prijatie nových opatrení na Slovensku. Doteraz prevencia spočíva v priebežnom monitorovaní situácie.
Západná Afrika eviduje k začiatku októbra vyše sedemtisíc prípadov infikovania ebolou, z toho vyše tritisíc ľudí ochoreniu podľahlo. Výrazný nárast počtu nakazených registrujú od 26. septembra. „Počet infikovaných ľudí odvtedy vzrástol o 625, z toho až 255 prípadov bolo smrteľných,“ priblížila Tatiana Betáková z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Nádejou môžu byť vakcíny vyvinuté v USA a v Kanade a americký liek proti ebole. Bezpečnosť a efektivitu vakcín definitívne potvrdia až ukončené klinické testy. Tie sú podľa Betákovej plánované na január a február. „Okrem toho sa musia ešte vyriešiť praktické otázky súvisiace s distribúciou vakcíny, ako napríklad vhodná teplota a odborný personál. Vakcína by mala byť pripravená na distribúciu koncom prvého štvrťroka 2015,“ dopĺňa Betáková.
Pre Slovensko by dostupnosť vakcíny závisela od výrobných kapacít výrobcu a rozsahu epidémie. Podľa rezortu zdravotníctva sa zmluva s výrobcom nedá vopred dohodnúť, keďže nejde o registrovaný liek.
Klinicky overený nebol ani liek proti ebole, ktorý už testovali na štyroch infikovaných pacientoch. Okrem prípadu španielskeho kňaza Miguela Pajaresa sa zdravotný stav troch nakazených po aplikácii lieku zlepšil. Boris Klempa z Virologického ústavu SAV však upozorňuje, že pacientom nemusel pomôcť práve liek. „Možno patrili k 30 percentám ľudí, ktorí po nákaze vírusom prežijú,“ spresňuje Klempa.
Naši epidémiológovia si zatiaľ v rámci únie vymieňajú informácie o ebole cez rýchly výstražný systém. Úrad verejného zdravotníctva ich potom zverejňuje na svojom webe. Ak je podozrenie, že na Slovensko cestujú letecky ľudia, ktorí môžu byť nakazení, hlavný hygienik na to musí upozorniť ministerstvo dopravy. To urobí ďalšie opatrenia.
Ak by sa ebola vyskytla na Slovensku, pacient by bol izolovaný na klinike infekčnej a geografickej medicíny na bratislavských Kramároch. Podľa Skalickej ide o špecializované pracovisko, ktoré sa zaoberá infekčnými ochoreniami a je pripravené okamžite prijať pacienta. Laboratórne vyšetrenia vzoriek by išli na rozbor do akreditovaného laboratória v Hamburgu, ktoré by vírus potvrdilo alebo vylúčilo. Regionálny úrad verejného zdravotníctva by mal za úlohu vyhľadať osoby, ktoré boli v kontakte s chorým na ebolu.
Epidémiu v západnej Afrike mala vyvolať polievka z nakazeného netopiera. Po rozšírení zasiahla najmä tri krajiny – Guineu, Libériu a Sierru Leone. Práve divo žijúce zvieratá sú jej najčastejším zdrojom. Ebola sa nešíri kvapôčkovou infekciou, ale priamym kontaktom s telesnými tekutinami. Symptómy ochorenia sa môžu prejaviť dva až 21 dní po nakazení.
„Zdravotnícky personál sa nakazil od pacientov, pri ktorých sa predpokladala ebola. Infikovali sa priamym kontaktom s týmito pacientmi, pričom nedodržali infekčné opatrenia,“ vysvetľuje Betáková. Ľudia podľa nej zostávajú infekční dovtedy, kým je nakazená ich krv a telesné tekutiny. Napríklad muž, ktorý sa z ochorenia vylieči, môže prenášať vírus ešte 7 týždňov po vyliečení. Možnosť, že by na šírenie eboly mali vplyv klimatické podmienky, Betáková vylúčila.