Nechýbajú spisovatelia ako Isaac Asimov či Thomas Brezina, súčasťou je aj prehľad niektorých diel z knižničného fondu slovenskej knižnice pre nevidiacich. Vytlačená je latinkou aj Braillovým písmom, priložené je k nej CD so zvukovou nahrávkou.
Úryvky diel desiatich svetových spisovateľov načítali bez nároku na honorár deti z letnej miniškoly mladých moderátorov. „Časť svojich prázdnin zužitkovali aj na to, aby potešili svojich zdravotne znevýhodnených kamarátov a darovali im rovnakú možnosť, akú majú ony, a to zahĺbiť sa do nevšedných príbehov z diel svetovej klasiky. Naplnili posolstvo Exupéryho Malého princa o tom, že skutočné hodnoty sú našim očiam neviditeľné a že dobro vidíme len srdcom," povedala predsedníčka košickej regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov Katarína Čižmáriková, ktorá stojí za projektom. Okrem syndikátu na ňom spolupracovali Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, Spojená škola internátna v Levoči a občianske združenie TADAM.
Riaditeľ Slovenskej knižnice František Hasaj povedal, že čítanka sa bude používať v školách pre nevidiace deti v rámci vyučovania. Školy ju dostanú zadarmo. „Keďže sme aj vydavateľstvo a kniha vznikla u nás, budú si ju môcť požičať aj iní ľudia so zdravotným hendikepom,“ spresnil Hasaj. Dodal, že sa tak naplní účel, aby sa k tomuto typu literatúry dostali zadarmo tí, ktorí to potrebujú. Knižnica poskytuje svoje služby bezplatne.
„Náklady na vydanie takejto knihy sú vysoké, ale zvukové formáty vznikali v našich štúdiách. To, že ju načítali deti a mladí bez nároku na honorár, je plus. Textové súbory pre nás tiež nie sú problém, lebo celá tlač prebieha na našich strojoch. Takže vieme vyrobiť knihy pre nevidiacich za prijateľné náklady,“ vysvetlil riaditeľ. Na Slovensku sú dve školy pre nevidiace a slabozraké deti. Jednou je Spojená škola internátna pre nevidiacich v Levoči a Základná škola internátna pre slabozrakých a nevidiacich v Bratislave.
Čítanka rovnako ako iné knihy prešla korektúrou, tá má však svoje špecifiká. „Korektúra všetkých knižiek, ktoré sú tlačené v Braillovom písme, či už je to čítanka, alebo iný titul, si vyžaduje hlavne veľkú koncentráciu, lebo je dôležitá nielen gramatická, ale aj grafická úprava. Ide aj o odstránenie všetkých chýb a nedostatkov, ktoré by mohli byť rušivé pre nevidiacich čitateľov,“ priblížila korektorka kníh pre nevidiacich Ingrid Richterová z Levoče.
Dodala, že pre nevidiacich nie je náročné naučiť sa Braillovo písmo. Učia sa ho už od prvého ročníka ako deti v bežnej škole abecedu. Braillovo písmo nemá znaky, ale body. „Skladá sa zo šiestich bodov, je to ich vzájomná kombinácia. Podľa toho, ako sú jednotlivé body umiestnené, vzniká jeden znak. Ten symbolizuje buď písmeno, alebo číslo,“ hovorí korektorka o detailoch. Asi nie každý vie, že Braillovo písmo je jednotné pre všetky jazyky. „Rozdiely sú len v označovaní niektorých znakov, ktoré sú špecifické pre daný jazyk,“ podotkla.