Boj s obezitou detí. Pomôžu bufety bez sladkostí?

Budú jesť deti zdravšie, ak langoše či sladkosti zmiznú zo školských bufetov? Táto otázka rozdelila nielen poslancov, ale aj odborníkov na potraviny.

09.10.2014 13:00
školský bufet, bageta, Foto: ,
Ponuka školských bufetov by sa mala obmedziť.
debata (7)

Kým jedna strana tvrdí, že v školách by sa mali predávať len zdravé potraviny, druhá oponuje tým, že strava má byť pestrá. Obmedzenie ponuky bufetov vraj deti nedonúti zmeniť návyky a za obľúbeným jedlom pôjdu do iného obchodu.

V školách by sa nemali predávať cukrovinky, nanuky či mrazené ovocné drene, ale ani pivo, káva, tabakové výrobky či jedlá rýchleho občerstvenia. Navrhuje to novela školského zákona, ktorá dáva stop týmto potravinám. V utorok ju odobril ústavnoprávny parlamentný výbor. Ak ju schváli parlament, platiť bude od januára.

Predkladateľka novely Renáta Zmajkovičová (Smer) chce vylúčením niektorých potravín predísť detskej obezite. Okrem zákazu sladkostí navrhuje stiahnuť potraviny s vysokým energetickým príjmom z nasýtených mastných kyselín či voľných cukrov, ako aj potraviny s vysokým obsahom soli. Ide o výrobky, ktoré obsahujú soľ nad 1,5 gramu na 100 gramov hmotnosti.

Podľa Potravinárskej komory Slovenska sa tento návrh neopiera o odborné závery a nepredchádzala mu ani odborná diskusia. Ak by bol schválený, bufety by vraj nemohli predávať ani celozrnné pečivo či makovku. Podľa komory je hodnotenie potravín na základe ich nutričných vlastností veľmi zložité a dodnes sa na tom nezhodli ani odborníci v Európskej komisii.

„Prijatím reštrikcie sa dosiahne len presun predaja zo školských bufetov do predajní, ktoré budú následne zriadené v tesnej blízkosti škôl a školských zariadení,“ argumentuje prezident komory Daniel Poturnay. Parlament žiada, aby návrh nepodporil. Dodal, že viac ako rozdeľovanie potravín na zdravé a nezdravé by mala odborníkov na stravovanie detí zaujímať vyvážená strava, koľko energie deti jedlom prijmú a ako ju počas dňa v škole aj vydajú.

Uvedené limity môžu podľa odborníčky na výživu Jany Jurkovičovej prameniť z viacerých zdrojov. „Napríklad podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by sme nemali zjesť viac ako 5–6 gramov soli denne. Toto množstvo sa prekročí už pri zjedení jednej bagety. Soľ je v pečive, plátku tvrdého syra aj v šunke. Možno práve preto chcú zakázať predaj potravín, z ktorých už jedna obsahuje viac ako 1,5 gramu soli,“ vysvetľuje Jurkovičová. Úplne stiahnuť tieto potraviny nepovažuje za správne, strava má byť totiž pestrá.

„Deti majú rady sladké, s tým nič neurobíme. Môžeme však regulovať ponuku. Napríklad namiesto mliečnych čokolád s plnkou predávať horké, prípadne čokoládové tyčinky nahradiť palacinkami. Úplným vytlačením niektorých potravín dosiahneme akurát to, že deti pôjdu do obchodu vedľa školy,“ pripomína Jurkovičová.

Opoziční poslanci tvrdia, že zákaz niektorých potravín nič nevyrieši. Argumentujú tým, že za stravu dieťaťa je zodpovedný rodič a jeho výchova.

So zmenami nesúhlasia ani prevádzkovatelia školských bufetov, vraj nebudú mať čo predávať. „Najväčší záujem je o čokoládové tyčinky, sladené vody a bagety so slaninkou a s klobásou. Pochybujem, že si deti odrazu začnú kupovať jablká a banány,“ hovorí majiteľka bufetu v bratislavskej strednej škole, ktorá nechce byť menovaná.

Výživoví poradcovia, naopak, zámer vítajú. „Mnohí rodičia si stravovanie detí zľahčujú a dajú im euro-dve, aby si v bufete niečo kúpili. Samozrejme, tie si vyberú čipsy alebo bagetu,“ upozorňuje Alžbeta Béderová z Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave. Deti si podľa nej zvykajú na čokoládové tyčinky, sladké pečivo či limonády a nedokážu sa už napiť čistej vody.

„Navyše, ponuka v bufetoch môže mať aj edukačnú funkciu. Deti, ktoré na pultoch vidia cukrovinky a sladené nápoje, si môžu myslieť, že je to pre ne vhodná strava. A to nechceme,“ hovorí Béderová.

Odborník na výživu Peter Minárik s obmedzením sortimentu v bufetoch súhlasí. Podľa neho by však riešenie detskej obezity malo byť komplexnejšie. „Ideálne by bolo, ak by sa popri regulovaní bufetov upravilo aj stravovanie v jedálňach, zaviedlo sa povinné vyučovanie zdravého varenia a výživy a tiež, aby bola každý deň povinná telesná výchova,“ vysvetlil.

Ako pripomína, takto by sme zlepšili stravovanie a zvýšili pohyb detí len v školách, o zvyšok sa aj naďalej musia postarať rodičia. Dnes majú žiaci základných a stredných škôl v priemere dve hodiny telesnej výchovy týždenne. Hodiny varenia v súčasnosti nie sú povinné.

Ministerstvo školstva plánuje zmeniť aj stravovanie v školských jedálňach. Obmedziť chce soli, cukry a tuky a pridať ovocie, zeleninu, mlieko, strukoviny či ryby. V súčasnosti spracováva odporúčané výživové dávky, ktoré budú súčasťou novely školského zákona. Po novom by sa malo variť už v budúcom školskom roku.

V bufetoch by malo skončiť

  • rýchle občerstvenie
  • potraviny s obsahom soli nad 1,5 g/100 g hmotnosti
  • sladké pekárenské a cukrárenské výrobky s nižším ako tretinovým podielom ovocnej alebo mliečnej zložky
  • balené alebo voľné cukrovinky alebo cukrárenské výrobky
  • zmrzliny, nanuky alebo mrazené ovocné drene
  • alkoholické nápoje a pivo
  • nápoje kolového charakteru alebo nápoje s obsahom chinínu
  • energetické nápoje a ochutené minerálky s pridaním cukru
  • nápoje s obsahom kávy alebo náhrady kávy, dekofeínové nápoje
  • tabak a výrobky z neho

Zdroj: návrh novely školského zákona

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #deti #školy #sladkosti #stravovacie návyky #zdravé potraviny