Tento rok môže byť najteplejší v histórii

Čo môže byť paradoxom pre mnohých Slovákov, pretože na tohtoročné leto spomínajú ako na veľmi studené, sychravé a také „nijaké“. Vôbec sa nevyskytli výrazné horúčavy, ako to bolo vlani.

Dokonca aj v štatistikách je toto leto zaznamenané ako najstudenšie za posledných desať rokov. A predsa bude tento rok ako celok rekordne teplý. „Je to spôsobené tým, že takmer všetky doterajšie mesiace s výnimkou augusta a mája boli teplotne nadnormálne. Na začiatku roka sme tu mali mimoriadne teplú zimu a ak bude takýto trend otepľovania pokračovať a ani december nebude výrazne studený, môže to byť naozaj jeden z najteplejších rokov, aký sme kedy na Slovensku zaznamenali,“ naznačil klimatológ Pavel Matejovič.

Aj z celosvetového hľadiska bude tento rok zrejme ďalším dôkazom, že na našej planéte prebieha klimatická zmena a že sa všeobecne otepľuje. Kľúčovým dôkazom je rekordne vysoká povrchová teplota oceánov, na čo tento rok upozornila Svetová meteorologická organizácia.

Ľadový paradox

Hoci aj v globálnom meradle zaznamenali vedci jeden paradox. Kým všeobecne platí, že ľadu vo svete ubúda a topia sa kontinentálne ľadovce, v moriach okolo Antarktídy ľad pribúda. „Tento rok tam bol zaznamenaný maximálny rozsah zaľadnenia v oblasti plávajúceho ľadu, odkedy sa robia pozorovania. Keď som si pozeral teplotné pole Antarktídy, tak v jej okrajových častiach, kde voda zamŕza, boli teploty nižšie, ako je dlhodobý priemer. A, naopak, vo vnútrozemí boli teploty nadpriemerné. Je to paradox, ktorý sa vedci snažia vysvetliť rôznymi hypotézami,“ uviedol klimatológ. Jedna z teórií hovorí o tom, že z vnútrozemia Antarktídy sa „vylieva“ studený vzduch do okolia a dovnútra zas prúdi teplejší vzduch.

Matejovič pripomenul, že otepľovanie nenapreduje v posledných rokoch nepretržite. „Vyskytujú sa aj chladnejšie, aj teplejšie obdobia, no celkový trend je taký, že teplota stúpa.“ Odborníci vedú diskusie o tom, ako bude klimatická zmena prebiehať ďalej. Mnohí klimatológovia sa zhodujú na tom, že to závisí od ľudskej činnosti a produkcie skleníkových plynov. A človeku nezostáva nič iné, len aby sa zmenám prispôsobil. V stavebníctve ide o projektovanie budov, ktoré dokážu odolať čoraz extrémnejším prejavom počasia. Poľnohospodárstvo čaká zmena využívaných plodín.

Preorientujeme sa na nové plodiny?

Klimatológ Milan Lapin pred časom naznačil, že aj slovenské poľnohospodárstvo sa bude musieť preorientovať na nové plodiny a nové agrotechnické termíny. Dôkazom je už aj to, že kukurica sa na Slovensku nikdy nepestovala v takých nadmorských výškach na Orave a v Liptove, ako sa to začalo po roku 1990. Pričom práve od tohto roku bolo každé jedno leto teplejšie, ako je dlhodobý priemer. A navyše v prvých desiatich rokoch od prelomu milénií bolo vo vegetačnom období približne o 1,2 stupňa teplejšie, ako bol priemer za roky 1951 až 1990.

Špeciálne odolné odrody budú musieť hľadať aj ľudia, ktorí sa chystajú založiť nový ovocný sad. Niektorí ekológovia radia vrátiť sa k tradičným odrodám, ktoré sa kedysi pestovali v daných regiónoch. „Práve tie môžu byť odolnejšie voči klimatickej zmene a výkyvom v počasí v porovnaní s niektorými modernými odrodami,“ mienila ekoaktivistka Zuzana Kiripolská, štatutárka občianskeho združenia Campanula, ktoré včera začalo s vysádzaním takýchto tradičných odrôd v komunitnej záhrade blízko Mestského parku v Nitre. Na Slovensku boli v minulosti rozšírené napríklad jablká kožovky.

Prezident Ovocinárskej únie SR Marián Varga to označil za peknú myšlienku, no má svoje nástrahy. Niektoré staré odrody môžu síce lepšie zvládať výkyvy počasia, no nemusia byť odolné proti najnovším chorobám.