Mestá sa chcú zbaviť opilcov, predovšetkým podgurážených bezdomovcov, ktorí na verejných priestranstvách obťažujú ostatných ľudí. Viaceré radnice prijali všeobecne záväzné nariadenia, ktoré zakazovali požívanie alkoholu na verejnosti, ale po proteste prokuratúry ich museli zrušiť. Samosprávy tvrdia, že zákony im zväzujú ruky.
Podľa výkonného podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milana Mušku proti alkoholu sa nebojuje takými nástrojmi, aby boli silnejšie ako ústavné práva človeka vrátane práva na požívanie alkoholu.
V Trenčíne platilo nariadenie o zákaze alkoholu. Napadla ho však prokuratúra a poslanci prokurátorskému protestu vyhoveli. Zákaz prestal platiť a nové nariadenie radnica nechystá. „Keď máme záujem, aby sa tu svojvoľne nepilo na verejnosti, tak si tu máme o tom sami rozhodnúť, nemá o tom rozhodovať štát. Svoje vlastné územie nemáme pod vlastnou kontrolou,“ povedal Richard Rybníček, primátor Trenčína.
Podľa komunálneho právnika Vladimíra Pirošíka obce v súčasnosti nemôžu obmedzovať požívanie alkoholu na verejnosti, ak nie je sprevádzané aj iným porušovaním verejného poriadku. „Samosprávy zatiaľ môžu zabudnúť na scénky ako z amerických filmov, kde všetci vrátane bezdomovcov nosia ešte aj plechovky piva v papierových vreckách. Jediným riešením je zmena zákona,“ uviedol Pirošík.
Prokuratúra zakročila proti nariadeniu mesta Trenčín na základe podnetu Pavla Pachníka, ktorý sa už roky zaoberá touto problematikou. Tvrdí, že nie je ochrancom alkoholikov, ide mu len o to, aby sa dodržiavali občianske práva garantované ústavou a zákonmi. „Obec nie je zákonodarca, nemôže fyzickej osobe nič nariadiť, nie je ústavne zmocnená na to, aby nariaďovala takýto zákaz,“ myslí si Pachník.
Prokuratúra napadla všeobecne záväzné nariadenia o požívaní alkoholu aj v ďalších mestách, napríklad v Trnave alebo Myjave. Trnava protestu vyhovela a zrušila svoje nariadenie. V Myjave sa zastupiteľstvo s názorom prokurátora nestotožnilo a nezrušilo ho, ale jeho účinnosť je pozastavená a čaká sa na rozhodnutie súdu. Podľa hovorcu Trnavy Pavla Tomašoviča problém je potrebné riešiť na celoštátnej úrovni. Rovnako Milan Muška zo ZMOS-u si myslí, že samosprávy by v tejto veci mali dostať väčšie právomoci.
Ministerstvo zdravotníctva však žiadne zmeny zatiaľ nepripravuje. Vlani bola schválená novela zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a podľa hovorkyne rezortu Martiny Šoltésovej v blízkej dobe sa neplánuje novelizácia zákona.
Občianske združenie Proti prúdu upozorňuje, že zákaz pitia na verejnom priestranstve nerieši problém bezdomovcov, ktorí požívajú alkohol na ulici. Tí zostanú na ulici tak či tak, pretože nemajú kam ísť. „Oveľa účinnejšie by bolo vytvorenie nízkoprahových denných centier, kde by s nimi mohli pracovať sociálni pracovníci. Dokazujú to skúsenosti z Veľkej Británie, Nórska a ďalších krajín, kde sú tieto centrá bežnou realitou a kde sa vďaka nim darí sťahovať ľudí z ulíc,“ zdôraznila Zuzana Pohánková zo združenia.
Mestá by chceli mať svoje centrá bez bezdomovcov, hlavne bez tých, ktorí prepadli alkoholu. Podľa sociologičky Kataríny Moravanskej je to však boj s veternými mlynmi, títo ľudia tu budú vždy, priťahuje ich anonymita miest. „Centrá miest priťahujú takýchto ľudí aj z okolitých vidieckych obcí a vždy sa budú zhromažďovať na priestranstvách, ktoré sú akoby voľné,“ povedala Moravanská.
Problém s bezdomovcami a alkoholikmi sa pokúša systematicky riešiť Prievidza. Od októbra minulého roka tu platí nariadenie, ktoré zakazuje podávať a požívať alkohol na verejných priestranstvách. V meste prišli na spôsob, ako sankcionovať ľudí, od ktorých by sa ťažko dočkali zaplatenia pokuty. „Veľmi účinné je odňatie alkoholu konzumovaného na verejnosti, to sa osvedčilo najmä pri riešení priestupkov neprispôsobivých ľudí bez domova,“ povedal Alojz Vlčko z kancelárie primátorky Prievidze.
Na svojej webovej stránke mesto tiež uverejnilo výzvu občanom, ako sa majú správať k bezdomovcom. Nemajú im dávať alkohol ani peniaze, hoci by úpenlivo naliehali. Za peniaze by si aj tak kúpili alkohol. Štedrosť Prievidžanov láka bezdomovcov aj zo vzdialených miest, preto sú tam aj bezdomovci napríklad z Veľkého Krtíša či zo Svidníka.
Fľaška ako partner na debatu
Pešou zónou pri trenčianskom dome armády sa rozlieha krik. Ľudia sa obzerajú, čo sa deje. Nedeje sa nič, iba muž, čo sedí na lavičke, kričí, akoby moderoval predvolebný míting. Snaží sa zatiahnuť do debaty ľudí, čo idú okolo. Keď sa mu to nedarí, rozpráva sa sám so sebou. Témy mení každou vetou. A medzitým si upije z fľašky, čo skrýva pod bundou.
O kus ďalej pri fontáne pred Priorom sedí iný bradatý muž. Ťažko mu odhadnúť vek, taký ani mladý, ani starý. Ten zrejme už vypil, čo mal. Teraz len sedí a vykladá, že sa nebojí nikoho a ničoho. Len pištole.
Oboch rečníkov ľudia oblúkom obchádzajú. Nelákajú ich debaty s týmito mužmi ani aróma, čo okolo seba šíria.
„Čo to je za poriadok, to by mali zakázať. Aký príklad je to pre deti?“ hnevá sa mladá mamička, čo okolo prechádza s kočíkom. Partia študentov má však iný názor. „Prečo by si nemohli ľudia vypiť, čo chcú a kde chcú, ak to potrebujú ku šťastiu? Máme predsa demokraciu.“ Lubomírovi Komárkovi z Trenčína sa opilci na uliciach nepáčia, ale nemyslí si, že by zákaz takéto niečo vyriešil. „Dopadli by sme ako v Rusku, keď tam mali nejaký čas prohibíciu. Chlap sa potácal po ulici a popíjal za chôdze. Zákon však neporušil, fľašu s vodkou mal zabalenú v novinách,“ hovorí Lubomír Komárek.