Zo Štátnej ochrany prírody však ubezpečujú, že rozloha územia s najprísnejším stupňom ochrany sa meniť nebude, zmenší sa však ochranné pásmo, ktoré oddeľuje bezzásahové územia od tých, kde sa hospodári.
O zonáciu Tatier sa pokúšalo už viacero vlád, dotiahnuť do konca ju chce súčasný minister životného prostredia Peter Žiga. Štátni ochranári ju už začali pripravovať. Konečná verzia bude podľa riaditeľa Štátnej ochrany prírody Milana Boroša kompromisom medzi návrhmi vedcov a lesníkov z roku 2012. Tí sa pred dvoma rokmi nevedeli zhodnúť na tom, či do bezzásahovej zóny začleniť napríklad známu Tichú a Kôprovú dolinu.
V novom návrhu zonácie zostanú podľa Boroša zachované všetky cenné územia s najprísnejšou ochranou. „Urobili sme kompromis medzi vedeckým a lesníckym návrhom, dokonca sme viac akceptovali vedecký. V najprísnejšej A zóne zostanú napríklad aj tie územia, ktoré lesníci pred dvoma rokmi chceli vyňať,“ hovorí. Medzi bezzásahové územia v A zóne bude podľa Boroša zaradená Tichá a Kôprová dolina, Bobrovecká a Juráňova dolina a dolná časť Bielovodskej, Širokej a Javorovej doliny, pri ktorých vznikol pred dvoma rokmi rozpor medzi vedcami a lesníkmi.
Boroš pripustil, že k určitému posunu po zonácii predsa len dôjde. „Zmenší sa ochranné pásmo okolo národného parku. Hranice sa napríklad nebudú vzťahovať na popradské letisko či oblasti, kde je intenzívne obhospodarovaná krajina,“ spresňuje. Boroš nevedel ešte povedať, v akom rozsahu sa zmenší. Dodal však, že niektoré časti pásma už dávnejšie nespĺňajú ochrannú funkciu národného parku, a preto nie je dôvod ponechať ich v novom návrhu.
Ochranné pásmo má dnes 307 štvorcových kilometrov (30 703 hektárov). Svojou rozlohou sa dá porovnať napríklad s okresom Partizánske. Ochranné pásmo je o niečo menšie ako polovica celého územia národného parku. Platí v ňom druhý stupeň ochrany a má slúžiť na to, aby okolie TANAP-u nebolo vystavené zásahom developerov.
Ekológ Ján Topercer upozorňuje, že zmenšenie ochranného pásma netreba podceňovať. „Niekedy sa tam dokonca nachádzajú také typy biotopov, ktoré nie sú ani v samotnom národnom parku. Ochranné pásmo slúži predovšetkým na ochranu biotopov a ekosystémov v jadrovej zóne. Ak sa tam jeho zmenšením začnú tvrdé zásahy či výstavba, môže ich to výrazne ohroziť,“ varuje. Podľa Topercera bude pre ochranu národného parku rozhodujúce, v akom rozsahu a na ktorých miestach sa ochranné pásmo okreše.
Na druhej strane ochranár Erik Baláž z lesoochranárskeho zoskupenia Vlk tvrdí, že ochranné pásmo dnes už nie je zárukou ochrany národných parkov. „Môže skôr znamenať obštrukcie pre niekoho, kto si kvôli tomu musí žiadať výnimky na výstavbu. Oblasť ako Popradské letisko tam nemá čo robiť, lebo tam sa ochrana prírody nedá dosiahnuť,“ hovorí. Výmera ochranného pásma sa podľa neho teda môže zmenšiť, územia s najprísnejším stupňom ochrany by však potom mali byť viac chránené. Dodal, že viaceré oblasti TANAP-u už beztak nespĺňajú kritériá na ochranu pre existenciu lyžiarskych vlekov, parkovísk či hotelov.
A práve budovanie novej infraštruktúry vo Vysokých Tatrách vyvoláva obavy ekológov o budúcnosť národného parku. V ňom je síce pred ľudskými zásahmi prvoradá ochrana prírody, pre investora však dnes nie je problém vybaviť si výnimku a začať stavať. Ekológovia poukazujú napríklad na aktivity investorov v Tatranskej Lomnici, v Starom a Novom Smokovci či v lyžiarskom stredisku Spálená, ktoré sa má rozširovať.
Kedy bude zonácia Tatier hotová, Boroš nevedel spresniť. Pripustil však, že celý proces prehodnocovania území spomalila tohtoročná kalamita v Tatrách. Štát sa totiž najprv musí vysporiadať so súkromnými majiteľmi pozemkov, keďže ich môžu obhospodarovať len v obmedzenej miere a vzniká im škoda. Na pozemkoch zasiahnutých kalamitou má totiž spadnuté drevo odlišnú hodnotu a cenu za hektár pozemku museli podľa Boroša prepočítavať nanovo.
Z ministerstva životného prostredia pripustili, že na neštátnych pozemkoch sa pri rokovaní s vlastníkmi robia menšie úpravy A zóny. „Zohľadnia súčasný stav lesných biotopov, rozsah poškodenia, súčasnú legislatívu a spôsob a výšku kompenzácie,“ spresnil hovorca envirorezortu Maroš Stano. Termín skončenia zonácie bude podľa neho závisieť od toho, kedy dôjde k dohode s neštátnymi vlastníkmi. Nová mapa TANAP-u by mala byť dokončená v roku 2016.