Delia ich podľa toho, do akého sociálneho domova sa dostanú, či do takého, ktoré zriadili samy, alebo do súkromného. Župným domovom vraj prideľujú viac peňazí ako ostatným. Zástupcovia neverejných, čiže cirkevných a súkromných, zariadení preto žiadajú, aby ich financovanie prevzal štát.
Svoje požiadavky vyslovili na proteste, ktorý sa v piatok konal v Bratislave. Podporilo ich asi dvesto ľudí, ktorí kričali, pískali a na transparentoch ukazovali, čo im najviac prekáža. „Potrebujete sociálnu službu? Štát vám odpovie: Prepáčte, ale nemáme, pomôžte si sami!“ alebo „Odkázaný senior zomrie skôr, než sa dočká dotácie, HANBA!“
Podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milady Dobrotkovej, ktorá podobný protest viedla aj vlani, je najväčším problémom nerovnosť medzi občanmi. Ak sa totiž odkázaný dostane do verejného zariadenia, ktoré spadá pod samosprávu, tá ho dotuje od prvého dňa. Ak ho však umiestnia do súkromného alebo charitatívneho, župa s platením otáľa aj niekoľko mesiacov a ľudia si zatiaľ musia hradiť niekoľkonásobne viac ako tí vo verejných domovoch.
„Žiadame preto štát, aby prevzal financovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Samospráva v ňom fatálne zlyháva,“ povedala Dobrotková. Na financovaní sociálnych služieb sa dnes z dvoch tretín podieľa štát, zvyšok platia zriaďovatelia zo svojich príjmov a z peňazí klientov. Peniaze štát posiela župám a tie ich delia medzi domovy vo svojom kraji.
Kritériom je počet klientov a stupeň ich odkázanosti. Dotácia na jedného klienta sa pohybuje od 60 do 310 eur mesačne. Neverejné domovy tvrdia, že dostávajú oveľa menej v porovnaní so župnými.
„V našom zariadení máme viac ako polovicu ľudí, ktorí nedostávajú žiadnu dotáciu v odkázanosti. Samosprávny kraj im pritom priznal odkázanosť najťažšieho stupňa. Nie je normálne, aby človek v jednom domove platil 300 a inde 600 či 700 eur,“ vyhlásila Anna Ghannamová, riaditeľka Centra sociálnych služieb Náruč záchrany. Pripomenula, že väčšina ľudí sa do verejných a zároveň lacnejších domovov dostane po známosti. Tým zvyšným ostáva, aby sa prihlásili do súkromného, a teda drahšieho domova.
Na nerovnosť upozorňuje aj Jarmila Boríková, riaditeľka zariadenia pre seniorov Cedron Senior Mojmírovce. „Kým verejní poskytovatelia dostávajú okrem finančných príspevkov na odkázanosť aj príspevky na prevádzku, nám z nich dávajú iba časť. Nejde pritom o malú sumu. Naši zamestnanci dnes robia za minimálne mzdy a ak by nám dotácie zvýšili, mohli by sme ich viac motivovať a zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb. Nie som si však istá, či by to vyriešil presun kompetencie na štát. Spravodlivosť má platiť všade,“ hovorí.
Organizátori protestu sa pred niekoľkými dňami stretli so štátnym tajomníkom rezortu práce Jozefom Burianom. Žiadali ho, aby sa príspevok na odkázanosť stal štátnou dávkou a tiež, aby neverejní poskytovatelia dostali mimoriadnu dotáciu.
„Návrhmi neverejných poskytovateľov sa určite budeme zaoberať. Plánujeme sa stretnúť so zástupcami samospráv a pripomenúť im, aby dodržiavali zákon. Presun kompetencií na štát by však bol veľmi zložitý,“ povedal Pravde Burian.
Z oslovených samosprávnych krajov sa ozvali len dva. Bratislavský so zmenou zákona súhlasí a nepriamo potvrdil, že mal v tomto roku problém s chýbajúcimi peniazmi. Žilinský kraj, naopak, odmieta tvrdenia protestujúcich. Všetky kompetencie vraj vykonáva podľa zákona.