Na to, že nie je možné len jednoducho zaplatiť za Ukrajinu dlhy, upozornil kancelárku slovenský premiér Robert Fico. Pôžička pre Ukrajinu je mimoriadne dôležitá, keďže v opačnom prípade nebude mať krajina v zime ruský plyn na kúrenie a zastavil by sa tranzit plynu cez Ukrajinu aj na Slovensko a ďalej na Západ.
Premiér Fico však namieta, že keď sa v minulosti osamostatnilo Slovensko, krajina prešla ťažkými reformami, ktoré pocítilo obyvateľstvo bez toho, aby nám niekto odpustil staré dlhy. „Naše postoje sú v rovnaké, každý musí prispieť svojím dielom,“ reagovala Merkelová. Podľa nej by v prípade Ukrajiny malo ísť o „preklenovací úver“.
Ukrajine chýba 4,5 miliardy dolárov na zaplatenie starého dlhu za ruský plyn. Či dostane od EÚ pôžičku, alebo v skutočnosti nenávratnú pomoc, závisí od toho, či Ukrajina dokáže v budúcnosti reformovať svoj priemysel, poľnohospodárstvo, banky alebo penzijný systém. Slovensko žiada politické záruky už teraz. „Budeme chcieť vidieť, ako sa na plnení úloh podieľa samotná Ukrajina,“ dodal Fico s tým, že niekedy má pocit, že „Ukrajina čaká kroky od všetkých, len nie od seba“.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Reformy a úvery.
Slovensko počíta s tým, že v prípade zastavenia dodávok plynu západné krajiny vrátane Nemecka pošlú plyn k nám. Na to by bola potrebná ústretovosť a solidarita v rámci EÚ, keďže kapacity v plynových potrubiach sú spravidla dlhodobo zazmluvnené. Slovensko pritom už od úvodu septembra, odkedy začal od nás prúdiť plyn smerom na Ukrajinu, dostáva obmedzené dodávky plynu z Ruska. Oproti potrebám k nám prúdi až o polovicu plynu menej. Premiér Fico na to včera upozornil kancelárku Merkelovú. „Dodávky plynu by nemali byť nástrojom politického boja,“ povedal Fico.
Európski lídri nateraz kladú dôraz na dohodu o dlhu a cene za plyn medzi Ruskom a Ukrajinou. Minulý týždeň na rokovaniach v Miláne Rusko a Ukrajina pokročili v dohode na dodávkach plynu pre zimné obdobie. Dohodli sa na cene, za ktorú by Rusko mohlo dodať plyn počas zimy, a to za 385 dolárov za tisíc kubických metrov. Otázne však ostáva, kto zaplatí dlh Ukrajiny voči Rusku.
Ruská strana totiž trvala na uhradení časti dlhu ešte predtým, ako obnoví dodávky plynu na Ukrajinu. Ruský plyn Ukrajina od leta nečerpá práve pre spor o zaplatenie dlhov.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Ukrajina súhlasí s tým, že 1,45 miliardy dolárov za nezaplatený dlh voči Rusku zaplatí už pred začiatkom nových dodávok, a to do konca tohto mesiaca. Ďalších 1,65 miliardy dolárov má Ukrajina zaplatiť do konca roku. Zvyšok potom zrejme na budúci rok. Podobnú dohodu predtým po rokovaniach v Berlíne ruská strana označila za uspokojivú, ale Ukrajina neskôr povedala, že nesúhlasí s cenou za plyn.
Ďalšie kolo rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou za účasti zástupcov Európskej komisie má byť dnes. Následne sa budú koncom týždňa možnou dlhovou krízou zaoberať lídri EÚ. „Chceme ukrajinsko-ruský spor dotiahnuť tak, aby sme mali v zime bezpečné dodávky plynu,“ povedala včera v Bratislave Merkelová.
Odborníci však upozorňujú, že Ukrajina nemá zatiaľ z čoho záväzky zaplatiť. „Dohoda sa črtá. Je vidieť, že ruská strana má záujem. Ukrajinci ale podľa mňa nebudú mať dostatok peňazí,“ hovorí Alexander Duleba, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Analytik dodáva, že Európska únia síce má pripravených pre Ukrajinu spolu až 11 miliárd eur, ale bude na politickom dohodnutí členských krajín Európskej únie, či vyčlenia peniaze na splatenie ukrajinských dlhov.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Indície na vyriešenie sporu sú pozitívne. Ale tie už boli pozitívne od septembra. Pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Podľa pôvodného plánu mali Rusi Ukrajincom dodávať plyn už od začiatku októbra, ale nestalo sa tak, " hovorí analytik portálu Energie pre vás Jozef Badida. Neprerušený tok plynu je pritom podľa neho pre Európu dôležitý. "Ak bude mať problém Ukrajina, môže mať problém aj Európa,“ dodáva.
Slovenský minister hospodárstva Pavol Pavlis zároveň v utorok cestuje do Moskvy na stredajšie rokovanie s rezortným kolegom Alexandrom Novakom. Predmetom stretnutia má byť rámcová dohoda o dodávkach ropy do roku 2029 a znížené dodávky plynu pre štátny SPP. Ruský Gazprom podľa ministra dodáva plynárom namiesto vyše dvanástich miliónov kubíkov plynu denne iba vyše šesť miliónov kubíkov. Rezort hospodárstva zatiaľ zmluvu s Rusmi otvárať nemieni. Minister ide do Moskvy s tým, že chce vedieť, prečo poklesli dodávky plynu a či Rusko vie garantovať dodávky plynu počas zimného obdobia.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Únia podľa Merkelovej konflikt na Ukrajine, kde proti ukrajinským vojakom bojujú proruskí separatisti, nechce riešiť vojensky, ale diplomaticky. EÚ presadzuje dodržanie podmienok mierového plánu, na ktorom sa Ukrajina dohodla s Ruskom v bieloruskom Minsku. Za sympatizujúci postoj Ruska k bojujúcim separatistom potrestal Brusel Rusko viacerými sankciami a Rusko odvetne zase obmedzilo dovoz potravín z EÚ. To prispelo k oslabeniu hospodárskeho rastu v Rusku, ale aj v EÚ.
V Rusku sa očakáva nástup hospodárskej recesie a vylúčený takýto scenár stále nie je ani v Európe. „So znepokojením sledujeme náznaky spomalenia ekonomík,“ povedal včera Fico na spoločnej tlačovej konferencii s Merkelovou. Podľa neho sa pripravujú opatrenia na naštartovanie ekonomiky, ako je napríklad flexibilnejšie čerpanie eurofondov.
Ukrajinu čakajú drastické reformy
Ukrajinu už 26. októbra čakajú parlamentné voľby. Vláda, ktorá z nich vzíde, by mala garantovať splácanie pôžičiek. Môže však zrejme čeliť protestom obyvateľstva. Po tom, čo sa Ukrajina odklonila z proruskej krajiny smerom k EÚ, pocítila krajina výrazné zdraženie plynu. Ten pôvodne odoberala za 260 dolárov za tisíc kubíkov a teraz akceptuje cenu 385 dolárov.
Odborníci však upozorňujú, že Ukrajinu čaká viac reforiem, inak by krajina zbankrotovala a ľudia prídu po devalvácii meny, ku ktorej už tak či tak dochádza, a pri raste cien o svoje úspory. Ukrajinu zrejme čaká aj prepúšťanie úradníkov, okresávanie penzií či rast daní. V opačnom prípade by dlh krajiny ďalej rástol až k bankrotu spojenému s kolapsom ekonomiky. Reformou musí prejsť aj penzijný systém, ktorý je pre starnutie obyvateľstva dlhodobo neudržateľný.
Ukrajinská vláda už v minulosti vyhlasovala, že potrebuje na splatenie dlhov, vyplatenie dôchodkov, dávok a na platy v štátnej správe okolo 25 miliárd eur na najbližšie dva roky. Ukrajinské hospodárstvo je však pre konflikt na východe krajiny, kde je značná časť priemyslu, ochromené. Väčšinu územia krajiny tvorí orná pôda.
Poľnohospodárske celky však neprešli reformami a niekoľko rokov dochádza k ich postupnému rozkrádaniu. Ukrajina má na druhej strane veľký potenciálny spotrebiteľský trh so 46 miliónmi ľudí, vzdelanú pracovnú silu a dobrú priemyselnú základňu s prírodnými zdrojmi.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.