Kým štátne povedalo, že áno, súkromné potvrdilo opak. Štátny ústav pre kontrolu liečiv sa priklonil k stanovisku toho druhého a kanyly uvoľnil späť do obehu. Kde je skutočne pravda, sa verejnosť asi nedozvie.
Šiestim pacientom v Kysuckej nemocnici v Čadci sa pred vyše mesiacom zhoršil zdravotný stav po zavedení kanyly. Objavila sa u nich triaška, teplota nad 38 stupňov a sčervenanie v mieste vpichu. Výsledky testov kanýl, ktoré nemocnica urobila, potvrdili prítomnosť zlatého stafylokoka a baktérie Staphylococcus haemolyticus. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL) nariadil okamžite stiahnuť kanyly dvoch šarží, ktoré pochádzali od výrobcu z Anglicka. Zistilo sa, že ich nakúpilo desať zariadení, tie vrátili až 34-tisíc kusov.
Po vyše mesiaci štátny ústav potvrdil, že kanyly sú v poriadku a môžu sa v nemocniciach používať. Oprel sa o výsledok súkromného laboratória v Piešťanoch, ktoré ich sterilitu odobrilo. Naopak, Kysucká nemocnica v Čadci má v rukách protokol žilinských hygienikov, ktorí zo 16 testovaných kanýl našli kontamináciu na štyroch vzorkách.
Nakazení a dnes už vyliečení pacienti sa zrejme nikdy nedozvedia, ktoré laboratórium má pravdu a ako sa nákaza do ich krvi dostala. Zdrojov kontaminácie v tomto prípade mohlo byť viac. Baktéria sa na kanyly mohla dostať počas výroby alebo skladovania, prípadne od zdravotníckeho personálu.
Hovorkyňa ŠUKL Diana Madarászová si myslí, že chyba sa mohla stať v nemocnici. „Výskyt baktérií môže súvisieť s nedostatočným dodržiavaním podmienok pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré môže preveriť úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo úrad verejného zdravotníctva,“ povedala Madarászová.
Mária Papíková, námestníčka pre ošetrovateľstvo Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci, vylúčila, že by k infikovaniu kanýl došlo na ich pôde. „Zastávame sa svojho vyjadrenia, že ku kontaminácii nemohlo dôjsť u nás v nemocnici,“ potvrdila Papíková. Námestníčka poukázala na to, že do žilinského laboratória poslali nové a nerozbalené kanyly, ktoré neprišli do styku so zdravotníckym personálom. To podľa námestníčky odvracia podozrenie z kontaminácie zo strany ich zdravotníkov
Rozhodnutie ústavu o uvoľnení kanýl do obehu riaditeľa Kysuckej nemocnice Martina Šenfelda prekvapilo. „Keďže okrem nášho laboratória potvrdil pozitívne výsledky aj regionálny úrad verejného zdravotníctva a to opakovane, prijali sme vlastné opatrenia, aby sme sa vyhli akémukoľvek ďalšiemu riziku,“ dodal Šenfeld. O aké opatrenia konkrétne ide, už nešpecifikoval.
Vzorky kanýl po ohlásení prípadu odobrali epidemiológovia z Čadce a poslali ich do akreditovaného laboratória v Žiline, ktoré spadá pod regionálny úrad verejného zdravotníctva. To kanyly testovalo dvakrát. Zo 16 skúmaných vzoriek bola podľa neho pozitívna štvrtina z nich. V štyroch prípadoch dokázali prítomnosť troch druhov stafylokoka. Všetky tri druhy tejto baktérie podľa Lívie Slobodníkovej z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bežne osídľujú kožu a sliznice a sú súčasťou normálnej flóry človeka. Pri vniknutí do krvi u zdravého pacienta ich okamžite likviduje imunitný systém. U pacientov s oslabenou imunitou môžu spôsobiť vážne ťažkosti až smrť.
Výsledný protokol žilinské laboratórium postúpilo ŠÚKL, ktorý mal rozhodnúť. Ten však považoval výsledky zo Žiliny za nejednoznačné a obrátil sa na iné súkromné a tiež akreditované laboratórium v Piešťanoch. „Tieto skúšky na sterilitu boli vykonané v súlade s požiadavkami Európskeho liekopisu a preukázali, že dané zdravotnícke pomôcky sú sterilné, a preto môžu byť uvoľnené na trh,“ reagovala za ústav Madarászová. Piešťanské laboratórium sa pre denník Pravda vyjadriť odmietlo a v otázke testovania kanýl odkázalo na ŠÚKL. „Laboratórne testy analyzovaných kanýl nepotvrdili mikrobiálnu kontamináciu,“ ešte raz dodala Madarászová.
Na otázku, ako si hygienici vysvetľujú, že iné laboratórium prišlo k opačným záverom, úrad verejného zdravotníctva neodpovedal. Poukázal, že vo veci má konečné slovo ŠUKL. Hovorkyňa úradu Lenka Skalická tiež tvrdí, že mikrobiologické testy realizovali s platnými technickými normami, ktoré hovoria o kontrole sterilizačného procesu zdravotníckych pomôcok.
Podľa epidemiologičky, ktorá nechcela byť menovaná, na Slovensku chýba národné referenčné centrum, ktoré by práve v takýchto sporných prípadoch poskytlo definitívne stanovisko. Podobný prípad podozrenia na kontamináciu kanýl bol nahlásený aj minulý rok vo Fakultnej nemocnici v Žiline. Ten sa týkal rovnakého distribútora. „Sťahované kanyly neboli uvoľnené na trh. Distribútor sa proti rozhodnutiu ŠÚKL odvolal a vec bola postúpená ministerstvu zdravotníctva, ktoré zamietlo odvolanie účastníkov konania,“ informovala Madarászová o tom, ako sa skončil tento prípad.