Foto: Robert Hüttner, Pravda
V súvislosti s ukrajinským dlhom za ruský plyn pripúšťate, že existuje možnosť v podobe pôžičky. Ako to vidíte?
Nechcem, aby boli moje slová zle interpretované, preto zopakujem svoj názor. Niekedy mám pocit, že po tom, ako sa Ukrajina prihlásila k Európskej únii a jej hodnotovej orientácii, ako keby očakávala, že obrovské problémy, v ktorých sa zmieta, a to hlavne finančné, bude riešiť EÚ. Lenže svet takto nefunguje. Je predovšetkým na Ukrajine, aby sa vzchopila prostredníctvom vážnych reforiem, ktoré budú neuveriteľne bolieť. A zároveň aby Kyjev dokázal reagovať na najväčšie výzvy. Slovensko je pritom solidárne vo vzťahu k Ukrajine už v súčasnosti. Predsa zabezpečujeme reverzný tok plynu v objeme 25 miliónov až 27 miliónov kubických metrov denne.
Ako teda vidíte možnosti požičať Ukrajine?
Akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré by mali pomôcť vyriešiť krízový ukrajinský stav k Ruskej federácii ohľadom plynu, musia byť postavené na komerčnom základe. Takto vnímam vývoj. Ak bude Ukrajina potrebovať nejako pomôcť, tak to vnímam len cez úver, pričom by musel byť garantovaný dôslednými reformami v ukrajinskom hospodárskom, finančnom aj politickom sektore.
Vyznie to zveličene, ale neobávate sa, že Ukrajina bude aj v budúcnosti očakávať, že EÚ jej prispeje na dlhy za dodávky plynu?
Všetci čakáme na ukrajinské parlamentné voľby, pričom si želáme, aby boli demokratické, slobodné a spravodlivé, a že z nich vzíde nová politická generácia, ktorá bude riadiť štát. Kladiem si otázku, koľko vydrží takáto generácia, ktorá by mala vykonať to, čo sa od Ukrajiny očakáva. Skôr si myslím, naopak, že bude brzdiť niektoré procesy a vznikne veľký tlak na EÚ. Za Slovensko však jednoznačne hovorím, že si neviem predstaviť, že by sa niekedy malo skladať Ukrajine na jej dlhy. Keď je reč o pôžičke na odobraný, ale nezaplatený plyn, na to existujú príslušné medzinárodné inštitúcie. Ak sa niekto prihlási k hodnotovej orientácii únie, to ešte automaticky neznamená, že má dostávať niečo, čo nezodpovedá realite. Slovensko je solidárne s Ukrajinou a aj zostane, ale opakujem, že akákoľvek pomoc s plynom musí stáť na komerčnom základe.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová rokovala pred niekoľkými dňami v Miláne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Pýtali ste sa jej teraz, či ju debata naplnila optimizmom, alebo naopak?
Kancelárka komunikovala celkom perspektívne priblíženie sa k cene za ruský plyn pre Ukrajinu. Pozorne sledujem vývoj na Ukrajine, lebo je to bezprostredný sused Slovenska. Máme rovnaký názor s kancelárkou Merkelovou, že ak dôjde k naplneniu mierového plánu, na ktorom sa v Minsku dohodli prezidenti Vladimir Putin a Petro Porošenko v mene Ukrajiny, treba začať diskutovať o postupnom odstraňovaní sankcií. Mimochodom, môj názor na sankcie je všeobecne známy: nepriniesli to, čo sa od nich očakávalo, skôr boli kontraproduktívne a niekto iný sa teší, že sa vzájomne oslabujeme – čiže Rusko aj celá EÚ.
Na Slovensko prúdi znížený objem ruského plynu. Ako uvažujete o možných kompenzáciách od EÚ?
Širšie poviem, že kompenzačný program sa už objavil v spojitosti so zákazom vývozu potravín, ovocia a zeleniny do Ruskej federácie. Slovensku by však viac pomohlo, keby malo istotu, že krajiny, ktoré s nami susedia na západ, by v prípade odstavenia dodávok plynu preukázali podobnú solidaritu, ako to my robíme v súčasnosti vo vzťahu k Ukrajine s reverzným tokom. Existuje viacero scenárov; aj keby v januári 2015 došlo k odstaveniu rúry, ktorá ide cez Ukrajinu smerom na Slovensko, ešte sú stále dva prúdy plynu, a to sú Jamal a Nord Stream. Tiež je to ruský plyn, len ho vieme dostať na naše územie zo západu, nie z východu. Technicky máme pripravené také kapacity, že sme mali trojnásobne viac plynu, ako potrebujeme na vlastnú spotrebu. Treba však upozorniť, že v prípade spomínaného možného odstavenia plynovodu by Slovensko utrpelo vážne hospodárske škody, lebo v Eustreame má štát 51-percentný podiel, a tak by neboli také vysoké príjmy štátu z tranzitu, ako keď normálne plyn prúdi z východu na západ. Základnou podmienkou, aby si Slovensko v prípade krízy vedelo vyriešiť svoj plynový problém, je to, že bude dostatok tejto suroviny v Európe. Keby boli totiž odstavené všetky tri plynovody, v Európe by chýbalo 30 percent plynu. V takom prípade by už bolo ťažké zabezpečovať energetickú solidaritu so Slovenskom. A to už by bol naozaj výrazný krízový vývoj.
O týchto veciach sa bude hovoriť aj na nadchádzajúcom summite EÚ v Bruseli.
Pocestujem tam s tým, čo som aj povedal kancelárke Merkelovej, čiže aby sme podporili náznaky pozitívneho vývoja medzi Ukrajinou a Ruskom.
Pristavme sa ešte pri plyne v slovensko-ruskom rozmere. Na tlačovke s Merkelovou ste poznamenali, že zníženie dodávok plynu nemôže byť nástrojom politických súbojov. Bolo z vás cítiť, že máte ťažké srdce na Moskvu.
Každý deň ma náš minister hospodárstva Pavol Pavlis informuje, že krátenie je na úrovni 40 až 50 percent. Keby to momentálne takto pokračovalo, Slovensko je zabezpečené, lebo máme plné zásobníky a tento objem plynu postačuje na pokrytie slovenského dopytu. Netreba sa preto obávať, že pri spomínanom krátení ruských dodávok by sa mohlo u nás udiať niečo zlé. Nebudeme si však nič nahovárať, že obmedzenie dodávok plynu je výsledkom nejakých technických problémov na strane Gazpromu, lebo tejto suroviny je dosť. Všimnite si, ako často sa v Európe hovorí o plyne, a pritom to nemá nijaký dopad na cenu. Trhy reagujú jasne – je dostatok suroviny, netreba preto uvažovať o jej zdražení. Preto nie som nadšený, keď sa plyn používa ako politický nástroj. Buďme však k sebe zároveň úprimní – pri prijímaní protiruských sankcií som jasne upozorňoval, aby sme čakali bumerangový efekt. Prišiel. Netvárme sa, že EÚ môže prijať sankcie proti Rusku, ale že Moskva nemôže urobiť nič. Svet tak nefunguje v medzinárodnej politike.