Dnes majú žiaci na druhom stupni základných škôl väčšinou dve hodiny telesnej týždenne a pre mnohé je to vôbec jediná pohybová aktivita.
Stúpajúci trend nadváhy a obezity detí podľa niektorých učiteľov potvrdzuje, že by potrebovali viac telocviku. Takáto zmena sa zatiaľ nechystá. „Je to z veľmi prozaického dôvodu – deti z niektorých menších regionálnych škôl by ich totiž nemali kde odcvičiť,“ povedala hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Problém s telocvičňami chce rezort riešiť aj cez eurofondy. „Budeme sa snažiť nájsť taký projekt, z ktorého by sme dobudovali nielen telocvične, ale napríklad aj dielne na technické vyučovanie či upravili pozemky na pestovateľské práce,“ dodala Dupaľová Ksenzsighová. Žiaci by sa tak mali viac hýbať aj v rámci pracovného vyučovania.
„Súhlasím s tým, že deti potrebujú viac pohybu, ako majú. Ale školy, ktoré nemajú telocvične, určite nebudú žiadať viac hodín telesnej,“ potvrdzuje zástupkyňa riaditeľky základnej školy v Spišskom Hrušove Zuzana Petrášová. Ich škola je bez telocvične a na atletiku či basketbal využíva multifunkčné ihrisko alebo aj obecné futbalové ihrisko. „Horšie je to v zime, vtedy deti cvičia na chodbách,“ upozornila Petrášová.
Podľa Aleny Petákovej, predsedníčky Združenia samosprávnych škôl Slovenska, problémom je aj to, že najmä tým starším žiakom, po nástupe puberty, sa už veľmi nechce hýbať a polovica triedy presedí telesnú na lavičke. Podiel na tom majú aj rodičia. Tí často vypisujú ospravedlnenky z telesnej aj pre deti, ktoré nie sú potvrdením od lekára oslobodené od telesnej výchovy.
S tým, že pribúda detí, ktoré telesnú presedia, súhlasí aj nemenovaná telocvikárka na bratislavskej základnej škole. „Je napríklad veľa alergikov, ktorí na jar a v jeseni nemôžu cvičiť vonku,“ vraví. Nároky na žiakov a ich schopnosti sa podľa nej znižujú aj na telesnej. Kotúľ trénujú aj dva mesiace, potom ho dokáže urobiť menej ako polovica žiakov, kozu bez pomoci nepreskočia a ak majú zabehnúť 500 metrov, niektorí rodičia sa na druhý deň prídu do školy sťažovať.
Vedeli by deti preliezť plot alebo vyštverať sa na strom? Telocvikárov taká otázka priam pobaví. „Ale kdeže, veď majú slabé ruky! Aj preto sa necvičí na bradlách či na kruhoch,“ hovorí Ľudovít Sebelédi, ktorý učí telesnú na gymnáziu v Leviciach. Ešte horšie je podľa neho to, keď sa ukáže, že chlapci pri futbale nevedia trafiť loptu. „Kedysi sa aj menej šikovný či obéznejší chlapec snažil a pri futbale bol aspoň v bránke. Teraz je kráľom ten, čo sedí na lavičke a hrá sa s mobilom,“ dodal.
Keď deťom chýba základná telesná zdatnosť aj telocvikári majú náročnejšiu prácu v tom, aby pre deti našli aktivity, pri ktorých si neublížia. V kurze sú rôzne netradičné väčšinou kolektívne športové hry ako ultimate frisbee – hra s lietajúcim tanierom, momentálne je medzi žiakmi hitom florbal, ktorý je podobný pozemnému hokeju, pred pár rokmi zas letel bejzbal.
V ponuke štátneho vzdelávacieho programu na netradičné športy sú aj také ako golf, bedminton, tenis, softbal či futsal, hokejbal, korfbal, rugby, petang, boča, kolky. Žiaci však môžu na telesnej trénovať aj tanec či jogu.
V snahe deti zaujať sa rôzne športy v priebehu roka striedajú. Niekedy ich niečo baví týždeň, inokedy mesiac. „Keď ich niečo veľmi zaujme, ako teraz florbal, tak by hrali aj každý deň,“ vraví Sebelédi. Tak ako ďalší telocvikári, aj on je za viac hodín telesnej. Nedostatok alebo slabé vybavenie telocviční považuje skôr za výhovorku. „Kedysi nebolo toľko telocviční a aj tak sa deti viac hýbali. Problém je skôr v myslení ľudí. Zabúda sa na to, že bez pohybu sa nerozvíja ani myslenie,“ zdôrazňuje a pripomína antický ideál harmónie fyzickej a duševnej stránky človeka. „Pri športe sa budujú aj vzťahy a rozvíjajú morálne vlastnosti. Šport učí férovosti, ale aj vytrvalosti,“ uzatvára.