Ministerstvo tak reagovalo na mnohé pochybnosti, ktoré vyvolávali výsledky niektorých konkurzov, keď ich víťazmi sa stávali príbuzní sudcov. Pri viacerých z nich totiž takíto uchádzači po ústnej časti poskočili z tretieho či druhého miesta na prvé a vyhrali. Bodové hodnotenie ústnej časti od členov komisie má totiž väčšiu váhu ako písomná časť, ktorú hodnotí počítač. Bez nahrávky ústneho výberového konania však bolo ťažké odhaliť, či komisia vyhodnotila znalosti uchádzača spravodlivo.
Prezident Andrej Kiska dodnes nevymenoval víťazku konkurzu na funkciu sudkyne na okresnom súde v Rožňave práve pre podozrenie z rodinkárstva. Mal totiž pochybnosti o jej víťazstve, keďže ostatných uchádzačov predbehla až v ústnej časti. Ako upozornila Pravda ešte v máji, jej matka je dlhoročná sudkyňa na tomto súde.
Novela zákona zavádza aj ďalšie zmeny. Do súdnictva a prokuratúry sa vracajú justiční a právni čakatelia, ktorých zrušila pred troma rokmi vláda Ivety Radičovej. Minister spravodlivosti Tomáš Borec tvrdí, že inštitút justičného čakateľa nebude fungovať tak ako v minulosti, keď sa z čakateľov automaticky stávali sudcovia. Teraz sa budú musieť o funkciu sudcu uchádzať vo výberových konaniach, a to až po troch rokoch pôsobenia na súde a po vykonaní justičnej skúšky. Konkurzy pritom zostanú naďalej otvorené aj pre iné právnické profesie, napríklad pre notárov, advokátov či komerčných právnikov.
"Do súdnictva budú mať prístup aj ľudia mimo justičných čakateľov, čiže budú môcť ísť s nimi do súťaže,“ upozornil Borec. Jeho predchodkyňa vo funkcii Lucia Žitňanská (Most-Híd) hovorí, že systém sa napriek tomu uzavrie: "Mechanizmus je nastavený tak, že pravdepodobne nikto okrem čakateľov a vyšších súdnych úradníkov sa sudcom nestane.“
Uchádzači o sudcovskú funkciu budú tiež musieť pred výberovým konaním dávať súhlas na bezpečnostnú previerku vykonanú Národným bezpečnostným úradom.
Novela zákona však nezmenila výberové konania na prokurátorov zo súčasných neverejných na verejné. Bežní obyvatelia sa tiež nedozvedia ani informácie o tom, či kandidáti na prokurátorov majú príbuzných medzi prokurátormi alebo sudcami. Odborníci upozorňujú, že pravidlá výberových konaní by mali byť na prokuratúre nastavené podobne ako v súdnictve.
Advokátka Zuzana Čaputová spolupracujúca s Via Iuris tvrdí, že „princíp transparentnosti pri výberových konaniach by aj na prokuratúre zabránil podozreniam z rodinkárstva“.
Podobne hovorí aj Žitňanská. "Výberové komisie na prokurátorov budú zložené len z prokurátorov. Systém prokuratúry sa tak pri personálnom obsadzovaní úplne uzatvára,“ upozornila.
Podľa novely zákona uchádzač, ktorý sa bude chcieť stať právnym čakateľom na prokuratúre, musí najskôr na tento post absolvovať výberové konanie. Po jeho úspešnom zvládnutí, trojročnej práci na prokuratúre a po vykonaní odbornej skúšky sa potom z neho stane prokurátor, ale už bez výberového konania.
Zmeny sa týkajú aj sudcov, ktorí mali prerušený výkon funkcie z dôvodu pôsobenia v inej verejnej pozícii (minister, štátny tajomník). Po novom budú môcť byť predsedom či podpredsedom súdu už po roku od návratu do talára, v súčasnosti je to päť rokov. Zmení sa tiež možnosť odvolať predsedu súdu ministrom bez udania dôvodu. Minister ho bude môcť odvolať, iba ak poruší zákonné povinnosti predsedu súdu. Tento krok bude môcť preskúmať ešte Najvyšší súd.
Zákon tiež určuje, že v Justičnej akadémii sa budú okrem justičných a právnych čakateľov vzdelávať aj asistenti sudcov Najvyššieho súdu a ďalšie právnické povolania ako notári, znalci, tlmočníci, prekladatelia, konkurzní správcovia, mediátori, rozhodcovia z rozhodcovských spotrebiteľských súdov. Vzdelávanie tiež čaká štátnych úradníkov z legislatívnych a personálnych odborov z rezortu spravodlivosti a prokuratúry, ktorí majú právnické vzdelanie.