„Viaceré mimovládne organizácie s terajším znením návrhu stratégie nesúhlasia,“ skonštatovala Raučinová, ktorá je zároveň členkou výboru pre rodovú rovnosť ľudskoprávnej rady vlády.
Mimovládky majú rovnako problém aj s Akčným plánom rodovej rovnosti, ktorý je na stratégiu naviazaný. „Nijako nespochybňujeme princíp rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, no k obom dokumentom máme závažné výhrady,“ poznamenala Veronika Remišová zo Spoločenstva Ladislava Hanusa. Mimovládky vyzývajú zodpovedné štátne orgány, aby oba dokumenty prepracovali a zohľadnili ich pripomienky.
Ženy by nemali postaviť pred výber: Práca alebo dieťa
Návrh podľa Márie Raučinovej veľmi málo zohľadňuje rodinu ako samostatnú ekonomickú jednotku. „Stratégia vychádza zo stavu tzv. rodovej nerovnosti v jednotlivých profesiách, nezohľadňuje však slobodný výber profesie podľa pohlaví, no umelo sa snaží zastúpenie mužov a žien vyrovnať,“ vysvetlila.
Ciele, ktoré stratégia stanovuje, sú podľa Antona Chromíka z Aliancie za rodinu nereálne a budú na ne zbytočne vynakladané peniaze. „Tie by mohli byť oveľa lepšie využité na pomoc ženám," poznamenal. „Ženy by mali mať prácu, ktorú majú rady, mali by si slobodne vybrať a nie byť obmedzené, aby si museli vyberať medzi prácou a deťmi,“ pripomenul. Opatrenia, ktoré by mohli podľa jeho slov fungovať, sú materská vo výške minimálnej mzdy, alebo príspevok pre matku, ktorý dostáva na dieťa škôlka. „Stratégia vychádza z totálneho boja medzi pohlaviami a zabúda na to, že rodina má byť nezávislou jednotkou,“ dodal Chromík.
Tvorcovia stratégie podľa Veroniky Remišovej často „lamentujú nad tým, že dievčatá si stále vyberajú tie isté študijné odbory a povolania, no nevyrieši sa to tým, že im povedia, aké dobré je robiť v bani či vo výskume“. Stratégia úplne opomína prirodzené rozdiely v preferenciách mužov a žien v prípade vzdelania či práce, ktoré by mal štát rešpektovať a nie sa ich snažiť umelo zmeniť.
Výbor chce vytvoriť študijný odbor „rodová rovnosť“
Jedným z priorít v stratégií je vytvorenie študijného odboru na vysokej škole zameraného na rodovú rovnosť. Podľa Remišovej to je zásah do autonómie pri tvorbe študijných programov garantovanej zo zákona. „Je to nezmysel, neviem si predstaviť, kde sa potom títo ľudia na trhu práce uplatnia,“ poznamenala. Zároveň povedala, že na Slovensku máme dôležitejšie problémy a priority, ktoré by sme mali riešiť a investovať do nich zdroje.
Viaceré mimovládne organizácie podali k návrhom oboch dokumentov zásadné pripomienky podporené niekoľkými tisíckami podpisov občanov. No aj napriek tomu nebola ani jedna z mimovládnych organizácií prizvaná k rozporovému konaniu, pričom medzirezortné pripomienkové konanie sa už skončilo. „Naše pripomienky neboli prerokované, niektoré boli odignorované, niektoré prijaté len čiastočne s kozmetickými úpravami,“ povedala Mária Raučinová z Fóra života s tým, že dnes budú oba materiály predložené na schválenie na zasadnutie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Ciele stratégie rodovej rovnosti
Celoštátna stratégia rodovej rovnosti v SR na roky 2014 až 2019, ktorej súčasťou je Akčný plán rodovej rovnosti, si dala za cieľ naštartovať sociálne zmeny na Slovensku a presadiť rovnosť do praxe. Rodovú nerovnosť ovplyvňujú na Slovensku viaceré faktory, ide napríklad o tradičné rozdelenie rodových rolí, nízku znalosť svojich práv a agendy rovnosti, ale aj nedostatok sociálnych služieb, ktoré by umožnili lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život.
V stratégii je určených šesť hlavných cieľov, v rámci nich viacero operačných. „Ciele odrážajú najmarkantnejšie problémy a rodové rozdiely, ktoré sa snaží predkladaný dokument pomenovať a navrhovať riešenia,“ píše sa v materiáli, ktorý je zverejnený na portáli právnych predpisov a pochádza z dielne ministerstva práce. Medzirezortné pripomienkové konanie k stratégii a plánu už bolo ukončené.
Hlavných úloh plánu, ktoré sú naviazané na operačné ciele stratégie, je šesť. Ide o posilňovanie ekonomickej nezávislosti žien odstránením rozdielov na trhu práce, zníženie rozdielov v participácii žien a mužov v rozhodovacích pozíciách, zlepšenie uplatnenia rodovej rovnosti vo vzdelávaní, vede a výskume ako aj posilnenie autonómie a telesnej integrity žien eliminovaním násilných a ponižujúcich prejavov voči nim. Piatym cieľom je zabezpečenie mechanizmu na presadzovanie rodovej rovnosti, šiestym uplatňovanie rodového hľadiska v medzinárodnej spolupráci.