Do redakcie sme dostali list, v ktorom nás čitateľka žiada o viac informácií o smrteľnom víruse: „Chýbajú mi aktuálne informácie, správy, ako aj opatrenia,“ uviedla. Rovnako reagoval aj lekár zo stredného Slovenska, ktorému do ambulancie prišiel spotený muž, ktorý sa práve vrátil z Afriky. Nikde na letisku ho nekontrolovali, a keďže ochorenie môže prepuknúť aj neskôr, šírenie nákazy by sa tak mohlo vymknúť kontrole.
Pravda sa preto rozhodla zistiť, ako sme na ebolu pripravení. Prvou nárazníkovou zónou sú slovenské letiská. Bratislavské letisko má podľa hovorkyne Veroniky Ševčíkovej pre mimoriadne udalosti vypracovaný pohotovostný plán. „V prípade, že sa u pasažiera vyskytne podozrenie na ebolu, pilot o tom informuje riadiaceho letovej prevádzky. Lietadlo by bolo po pristátí a do príchodu záchranných zložiek bezpečne odstavené na letiskovej ploche,“ uviedla Ševčíková. O ďalších opatreniach by rozhodol epidemiológ alebo veliteľ zdravotného zásahu. Pre prípad potreby má letisko zriadenú karanténnu miestnosť, v ktorej sú dve lôžka.
Do Bratislavy by bolo presmerované aj lietadlo, vyskytujúce sa v našom vzdušnom priestore, ak by pilot nahlásil podozrenie na ebolu u pasažiera.
Ak by sa pacient objavil napríklad na letisku v Košiciach, zamestnanci majú podľa Štefana Fedáka, zástupcu výkonného riaditeľa pre prevádzku a bezpečnosť letiska, dostatok ochranných prostriedkov a priestorov na jeho izoláciu. „Ujal by sa ho špeciálny biohazard tím záchrannej zdravotnej služby, ktorý je vybavený na transport infekčných osôb biovakmi, pretlakovou kombinézou a špeciálnou maskou,“ dodal Fedák.
Slovensko zatiaľ neplánuje na letiskách špeciálne kontrolovať ľudí prichádzajúcich z Afriky. Napríklad pražské Letisko Václava Havla k prísnejším kontrolám už po štyroch podozreniach na ebolu pristúpilo. Osoby, ktoré priletia do Česka z Afriky, musia vyplniť príletovú kartu a v nej okrem osobných údajov uvedú miesto pobytu v krajine, očakávané zmeny v najbližších 42 dňoch a dátum, kedy republiku opustia. K podobnej letiskovej kontrole pristúpilo v pondelok i Belgicko.
Okamžité rozpoznanie pacienta s ebolou na letisku by mohol uľahčiť test, ktorý podľa ČTK vyvinul výskumný ústav CEA vo Francúzsku. Test by umožnil diagnózu rozpoznať do 15 minút na základe kvapky krvi, plazmy alebo moču podozrivej osoby. V praxi ho chcú vedci vyskúšať už na budúci týždeň.
Slovenské ministerstvo zdravotníctva pripravuje opatrenia proti šíreniu eboly na našom území. Šéfka rezortu Zuzana Zvolenská navrhla doplniť výbavy záchrannej zdravotnej služby biovakmi, pretlakovou kombinézou a špeciálnou maskou v šiestich krajoch. Bratislavskí a košickí záchranári už takéto vybavenie majú. Ministerstvo chce tiež vzdelávať zdravotníkov a pripraviť postupy, ktoré majú dodržiavať napríklad všeobecní lekári, ktorí môžu byť miestom prvého kontaktu s podozrivou osobou.
Inkubačná lehota, kedy sa môže ebola prejaviť, je dva až 21 dní. U ľudí, ktorí pricestovali na Slovensko z rizikovej oblasti, sa teda ochorenie môže prejaviť až po ich prílete. S príznakom eboly preto môže pacient vyhľadať až svojho praktického lekára. Ten musí prípad oznámiť na krajskom operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby, ktoré vyšle špeciálne vybavenú sanitku. Pacienta záchranári uložia do biovaku, očistia seba i biovak a spolu so všeobecným lekárom sa presunú na príslušnú infekčnú kliniku, kde ich izolujú. O ďalších postupoch rozhodne regionálny úrad verejného zdravotníctva.
O tom, ako v takýchto prípadoch postupovať, boli lekári prvého kontaktu podľa Lenky Skalickej, hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva, informovaní ešte v auguste. Pre zdravotníkov i verejnosť pripravil úrad letáky, ktoré prinášajú základné informácie o epidémii. Dostali ich napríklad regionálne úrady verejného zdravotníctva, hygienici viacerých rezortov, nemocnice i cestovné agentúry.
Pravdou oslovení obyvatelia Slovenska sa okrem nedostatku informácií o ebole obávajú aj pripravenosti regionálnych nemocníc na toto ochorenie. „Nikde som nepočul a ani si neviem predstaviť, ako by to riešili malé nemocnice, či na to vôbec majú kapacity či materiál, ak by sa tam podozrenie na ebolu nebodaj vyskytlo,“ pýta sa Žilinčan Michal Novák.
Podľa Petra Klučanského z Nitry by mali nemocnice robiť cvičenia. „Špeciálny personál v nemocniciach, záchranári, hasiči, policajti, všetky tieto zložky by sa mohli podľa mňa stretávať na spoločných európskych cvičeniach, presne tak, ako to robia niektoré armády európskych krajín. Vymieňajú si tu skúsenosti, učia sa nové veci, zdokonaľujú sa,“ uviedol Klučanský, bývalý vojak z povolania.
„Aj keď Európa, Amerika, hocijaká krajina prijme aj tie najprísnejšie opatrenia, použijú tie najlepšie ochranné prostriedky, vždy niekde zlyhá ľudský faktor,“ obáva sa nitriansky živnostník Ján Bernáth, ktorý poukázal na prípad španielskej zdravotnej sestry v Madride. Tá podcenila bezpečnostné opatrenia a nakazila sa od pacienta, ktorého ošetrovala. Našťastie sa z eboly vyliečila, rovnako ako americký kameraman nakazený v Libérii.
Smrtiaci vírus, ktorý sa začal šíriť v západných krajinách Afriky, si z viac než deväťtisíc prípadov nakazenia ebolou vyžiadal vyše 4 500 ľudských životov. V pondelok Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila oficiálny koniec epidémie v Nigérii. Po 42 dňoch, čo je dvojnásobok inkubačnej lehoty, sa v oblasti žiadny nový prípad nakazenia nevyskytol. Šírenie epidémie však naďalej pokračuje v Libérii, Sierre Leone a Guinei. Zatiaľ neexistuje žiadny registrovaný liek či očkovacia látka, ktoré by boj s vírusom definitívne ukončili. Stále prebiehajú klinické skúšky amerických vedcov, ktorí pracujú na ich vývoji.