Slováci sú chorí už v 53 rokoch, Švédi až v sedemdesiatke

Diabetologička a internistka Adriana Ilavská upozorňuje, že Slováci majú problém najmä so zvýšenou hladinou tukov v krvi, nadváhou a obezitou a zvýšenou hladinou cukru v krvi. „Metabolické parametre ovplyvňujú srdcovo-cievne, ale aj nádorové ochorenia,“ zdôrazňuje Ilavská. Ďalším dôležitým spúšťačom chorôb je podľa nej fajčenie a s ním spojené ochorenia dýchacej sústavy. „Životný štýl je to, čo ovplyvňuje priamo našu budúcnosť vyjadrenú počtom zdravých rokov aj strednej dĺžky života,“ vysvetľuje Ilavská.

V záujme podpory zdravého životného štýlu by podľa nej mal štát podporovať výrobu a predaj zdravých potravín, vrátane nápojov, označovať zdraviu prospešné potraviny a upozorňovať na škodlivé jedlá. K zdravému stravovaniu a životnému štýlu by mali byť vedení žiaci nielen na základných a stredných školách, ale už deti v škôlkach. „Tu má však úlohu nielen štát, ale aj rodina. Len ak rodičia majú zdravý životný štýl, majú aj deti priamy vzor, ktorý môžu napodobňovať,“ zdôrazňuje Ilavská.

Vplyv životného štýlu a životosprávy na predlžovanie života a počet zdravých rokov potvrdzuje aj kardiológ Ján Lietava. „Máme nadspotrebu energie, jeme podstatne viac, ako vieme spáliť, veľa času trávime v sediacej polohe, máme aj veľa stresov. Príliš sa ponáhľame a zabúdame žiť,“ vraví Lietava. Ak by sa podarilo presadiť v spoločnosti zásady správnej životosprávy, zdravého životného štýlu a pravidelného cvičenia, aj priemerná dĺžka života na Slovensku by podľa neho viac stúpala.

Aj Ilavská radí ľuďom, ktorí si chcú predĺžiť zdravý život, okrem pohybu zdravú stravu s aspoň piatimi porciami ovocia a zeleniny denne, málo tukov, nie veľa sladkého a k tomu život bez cigariet.

Nízky priemerný vek zdravého života na Slovensku považuje sociologička Sylvia Porubänová za vážny fakt, o ktorom sa však málo hovorí. Ľudia sa totiž dožijú viac rokov, ale značnú časť ich života obmedzuje nejaké ochorenie alebo zdravotné znevýhodnenie. Zdravotný stav pritom ovplyvňuje schopnosť pracovať, či zabezpečiť si dostatočný príjem. Pri vyššom priemernom veku dožitia sa a nižších platoch to negatívne ovplyvňuje najmä ženy, ktorým potom viac hrozí riziko chudoby. Horší zdravotný stav ľudí zároveň znamená vyššie nároky na zdravotnú starostlivosť. „Aj preto by sme sa nemali sústrediť len na pridávanie rokov života, ale na pridanie života k rokom,“ zdôrazňuje Porubänová.

Výrazný rozdiel medzi zdravotným stavom ľudí na Slovensku a inými vyspelými krajinami prisudzuje Porubänová aj niekdajšiemu životnému štýlu ľudí. „Myslím si, že je to istá daň za spôsob života, požívanie alkoholu a tiež za zloženie stravy, ktoré tu boli pred rokom 1989,“ hovorí Porubänová.

Mladšia generácia však podľa nej už viac vníma potrebu starostlivosti o zdravie, viac sa zaujíma o zásady správneho stravovania a výživy a snaží sa aj o pravidelné športovanie. Ľudia dnes majú aj viac informácií a výberu. Na druhej strane by sa podľa Porubänovej malo viac hovoriť o potrebe prevencie chorôb a presadzovaní zdravého životného štýlu. V tomto zmysle považuje za správne aj to, ak sa spoločnosť zameria aj na stravovanie detí v školách podľa zásad správnej výživy.

Aj podľa Lietavu najmä mladšia generácia si viac uvedomuje, že treba dbať na zdravie a pribúda tých, ktorí pravidelne cvičia. Ak by tento trend pokračoval, lepšie zdravotné ukazovatele by sa podľa kardiológa mohli v štatistikách prejaviť o 20 – 30 rokov. Teraz je však ťažké odhadovať, ako sa celkový trend vyvinie.

To, že odhadovaná dĺžka života v zdraví súvisí so životným štýlom, naznačuje i nedávna štúdia Nadácie Bertelsmann. Upozorňuje, že napríklad Nemecko s kvalitným systémom zdravotnej starostlivosti je na tom z hľadiska veku života v zdraví horšie ako Rumunsko. V Dánsku zas tamojší odborníci upozornili, že aj keď sa výrazne znížil počet fajčiarov, na druhej strane pribudol problém s rastúcou obezitou. Aj preto im vek života v zdraví výrazne nestúpa.

Zatiaľ Slovensko zaostáva aj v odhadovanom veku dožitia sa. Potvrdzuje to vlaňajšia štúdia OECD. Ženy sa u nás dožívajú vyše 79 rokov, čo je približne o tri roky menej, ako je priemer OECD, mužom sa odhaduje priemerný vek dožitia 72 rokov, teda o päť rokov menej, ako je priemer vyspelých štátov.

Rozdiely medzi krajinami súvisia podľa Európskej komisie s viacerými faktormi. Tá už pred desiatimi rokmi upozorňovala, že odhadovaný počet zdravých rokov života a rozdiely medzi krajinami súvisia tak so životným štýlom – stravou, fyzickou aktivitou a fajčením, ale aj so životným prostredím, v ktorom ľudia žijú, pracovnými podmienkami a tiež so systémom zdravotnej starostlivosti. Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje zdravý život, je aj chudoba, keďže ľudia s nízkymi príjmami majú menšie zdroje na nákup zdravých potravín či udržiavanie zdravého životného štýlu. V každom prípade aj v záujme predĺženia zdravých rokov života sa Brusel pustil do boja proti obezite a fajčeniu. To, ako si s tým jednotlivé štáty poradia, je však už na nich.

Zdroj: Eurostat, údaje sú za rok 2012