Ústavný súd povolil hru s ohňom. Spochybníme práva iných?

Ústavnosť otázok dal posúdiť prezident Andrej Kiska. Mal totiž pochybnosti, či sa netýkajú ľudských práv. Tie totiž nemôžu byť predmetom ľudového hlasovania. Prezidentská kancelária v utorok nepotvrdila, či Kiska referendum vypíše. „Po doručení rozhodnutia Ústavného súdu si ho prezident preštuduje a v krátkom čase oznámi svoje rozhodnutie,“ uviedol jeho hovorca Roman Krpelan.

Oslovení právnici sú z rozhodnutia súdu prekvapení. „Môj názor je, že všetky štyri otázky sa týkali ľudských práv a nemali byť vyhlásené. Ústavný súd však rozhodol inak a prezident nemá priestor na úvahy,“ povedal ústavný právnik Eduard Bárány.

Referendové otázky pripravila Aliancia za rodinu, ktorá za vypísanie referenda spustila petíciu. Podpísalo sa pod ňu asi 400-tisíc ľudí. Prvá otázka sa týka manželstva, a ľudia by v nej mali odpovedať, či súhlasia s tým, aby sa takto nazýval iba zväzok medzi mužom a ženou. Druhá zabraňuje párom alebo skupinám osôb s rovnakým pohlavím osvojiť si a vychovávať deti. Tretia sa pýta na možnosť odmietnuť účasť detí v škole na takých hodinách, kde sa budú učiť o sexuálnom správaní a o eutanázii. Štvrtá otázka, ktorá Ústavným súdom neprešla a nebude môcť byť v referende, je proti registrovaným partnerstvám a možnosti, aby si takýto pár mohol osvojiť deti.

Aliancia odovzdala petíciu Kiskovi na konci augusta. Prezident podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho referendum pravdepodobne vypíše. Uskutočniť by sa malo do 90 dní od jeho vyhlásenia.

Rozhodnutie je prekvapením aj pre právnikov

Právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť považuje rozhodnutie súdu za veľmi prekvapujúce a znepokojivé. „Bez ohľadu na to, aké bude odôvodnenie, rozhodnutie znamená, že o viacerých otázkach, ktoré sa týkajú práv menšín a práv detí, môžu rozhodovať ľudia väčšinovým princípom,“ hovorí Debrecéniová, ktorá sa zaoberá ľudskými právami.

Odôvodnenie súdu zatiaľ nie je známe. „Ale neviem si predstaviť, akú argumentáciu Ústavný súd musel použiť alebo vytvoriť na to, aby povedal, že otázky nie sú v rozpore s ústavou, respektíve nie sú otázkami ľudských práv,“ mieni Debrecéniová.

Znepokojenie nad rozhodnutím súdu vyjadrili viaceré mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami. „Od začiatku iniciatívy za vypísanie referenda sme boli presvedčení o jeho protiústavnosti,“ uviedol riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.

„Neskrývaným úmyslom organizátorov je okrem iného zamedziť prístup časti obyvateľstva k právnym inštitútom manželstva, adopcií a registrovaných partnerstiev, ktoré spadajú pod právo na súkromie a rodinný život a do budúcna tento stav zabetónovať,“ dodal Macko.

Jana Jablonická Zezulová z Inakosti upozornila, že organizátori referendových otázok nesledujú ani najlepší záujem dieťaťa. „Deti by mali mať právo na výchovu v kvalitnom rodinnom prostredí, ktoré dokážu plne zabezpečiť aj rovnakopohlavné páry, než v odcudzenom prostredí detských domovov,“ podotkla. Vylúčením jednej otázky Ústavný súd podľa nej dokázal aspoň zamedziť úplnému vylúčeniu párov rovnakého pohlavia z ochrany ich rodinného života.

Adriana Mesochoritisová z mimovládky Možnosť voľby bola z rozhodnutia súdu „úprimne šokovaná“. „Musím vyjadriť hlboké znepokojenie nad týmto rozhodnutím, spochybňovanie ľudských práv nevedie k ničom dobrému,“ hovorí Mesochoritisová. Upozorňuje, že samotné otázky sú stavané negatívne a prispievajú k rozdeleniu a napätiu v spoločnosti. „Pevne verím, že to neprejde,“ dodáva.

Nespokojná je aj Aliancia za rodinu

S výrokom súdu, ktorý jednu otázku označil za protiústavnú, je paradoxne nespokojná aj Aliancia za rodinu. „Slušní ľudia sa dnes stali obeťou systému, dnes im Ústavný súd zakázal povedať svoj názor na rodinu, na to, čo je rodina, a my to považujeme za niečo skutočne škandalózne,“ vyjadril sa hovorca aliancie Anton Chromík. "Toto nie je demokracia, toto je sudcovská tyrania,“ ukončil.

Zástupcovia aliancie viac verdikt nekomentovali. Urobia to vraj neskôr, keď im doručia nález Ústavného súdu. Na zvolanej tlačovej konferencii na ďalšie otázky novinárov už neodpovedali a symbolicky si dali pred ústa červené krížiky. (Viac si prečítajte v článku Aliancia za rodinu: Je to škandalózne, slušní ľudia dostali od systému facku)

O tom, či bude referendum úspešné, Bárány nechce špekulovať. Pripomína však, že v histórii Slovenska bolo úspešné len jedno.

Isté však je, že kampaň sa bude robiť aj v kostoloch. Farári tam budú ľudí nabádať, aby sa zúčastnili na referende. Tvrdí to hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.

„Katolícka cirkev podporila zbieranie podpisov, to znamená, že bude aktívne vyzývať ľudí, aby sa na referende zúčastnili,“ reagoval Kováčik a dodal, že postoj katolíckej cirkvi v týchto otázkach je jednoznačný.

Haulík neverí, že referendum bude úspešné

Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK si nemyslí, že referendum bude úspešné, je to podľa neho malá pravdepodobnosť. Dosiahnuť 50-percentnú účasť by si vyžadovalo podporiť obrovskou kampaňou, a Haulík si nie je istý, kto by do nej investoval značné finančné prostriedky. „Aj agitácia v kostoloch môže pomôcť k zabezpečeniu tak 20– až 30-percentnej účasti. Viac nie,“ dodal s tým, že na Slovensku máme 20–30 percent ľudí, ktorí nepôjdu na žiadne referendum.

Tí, ktorí s navrhovanými otázkami nesúhlasia, by sa na referende zrejme nemali zúčastniť. „Z pohľadu zámeru, aby sa neuskutočnilo to, čo referendum rieši, je potom lepšie nejsť vôbec. V takom prípade je väčšia pravdepodobnosť, že referendum bude neplatné, ako to, že by bolo pri vyššej účasti neúspešné,“ zhodnotil Haulík.