Kresák: Mám veľký problém s rozhodnutím Ústavného súdu

Ústavný právnik Peter Kresák si myslí, že druhá referendová otázka je diskriminačná. Napriek tomu by podľa neho prezident mal referendum vyhlásiť.

29.10.2014 12:00
Peter Kresák Foto: ,
Ústavný právnik Peter Kresák.
debata (54)

Musí prezident vypísať referendum?
Ja si myslím, že musí, aj keď to ústava priamo tak neuvádza, ale bolo to cieľom ústavného textu.

Ak by ho nevyhlásil?
Ak by ho nevyhlásil, tak by to bolo pohŕdaním všetkými, ktorí sa pod petíciu za referendum podpísali. Nebolo by to politicky správne rozhodnutie.

Ale z právneho hľadiska nemusí vypísať referendum?
Áno, nemusí, ale tu sa už dostávame na úroveň špekulácii typu, či bude niekto menovať, alebo nebude menovať, či odvolá alebo neodvolá. Ja by som to videl ako ohrozenie demokracie.

Súhlasíte s rozhodnutím Ústavného súdu?
Mám veľký problém s týmto rozhodnutím. Nepomôžem si. Ale je to rozhodnutie Ústavného súdu a v právnom štáte je ho potrebné rešpektovať.

V jednej otázke sa zabraňuje adopciám párom rovnakého pohlavia. Nie je to diskriminačné?
Som presvedčený, že otázka, ktorá zabraňuje adopcii detí párom rovnakého pohlavia, ich jednoznačne diskriminuje, čo je všade vo svete neakceptovateľné. Aj v konzervatívnom Anglicku by takéto rozhodnutie bolo nemysliteľné. Tam dokonca naše rómske deti sú adoptované homosexuálnymi pármi, a anglické súdy povedali, že keby to zakázali, tak by ich diskriminovali. Svetový trend je jasný a ja nechápem, ako mohol Ústavný súd v tejto otázke takto rozhodnúť.

Čo ďalšie otázky? Manželstvo a vyučovanie?
Prvá referendová otázka o manželstve vôbec nie je ústavným problémom. Tam ide iba o označovanie manželstva a to sa môže označovať akokoľvek. V otázke vzdelávania sa dá diskutovať, tam môžu byť rôzne názory, dá sa špekulovať. O druhej otázke ohľadom adopcií sa špekulovať nedá. Napriek tomu som presvedčený, že je povinnosťou prezidenta referendum vyhlásiť.

Referendá na Slovensku

Od roku 1993 sa na území Slovenska konalo sedem celoštátnych referend. Iba jedno z nich, týkajúce sa vstupu do Európskej únie, bolo úspešné. Na štyroch referendách sa zúčastnilo menej ako 30 percent oprávnených voličov.

  • 1994: Voliči sa mohli vyjadriť, či chcú zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii. Referendum navrhol predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták. Účasť dosiahla 19,96 percenta.
  • 1997: Ešte nižšiu, len 9,53-percentnú, účasť malo v poradí druhé referendum. Obsahovalo štyri otázky, týkajúce sa vstupu Slovenska do NATO, rozmiestnenia jadrových zbraní a vojenských základní na našom území, ako aj priamej voľby prezidenta. Ústredná volebná komisia vyhlásila toto hlasovanie za zmarené. Vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči (HZDS) totiž na vlastnú zodpovednosť dal vytlačiť lístky len s tromi otázkami. V niektorých oblastiach Slovenska sa tak objavili hlasovacie lístky s tromi, inde so štyrmi otázkami. Referendum stálo 140 miliónov korún (približne 4,6 milióna eur).
  • 1998: Témou ďalšieho referenda bola privatizácia strategických podnikov. Petíciu za jeho vyhlásenie spustila strana HZDS. Voliči mali rozhodnúť, či chcú zákon, ktorým by sa zakázala privatizácia šiestich strategických podnikov. Išlo o Západoslovenské, Stredoslovenské a Východoslovenské energetické závody, Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne a Transpetrol. Účasť bola spomedzi referend druhá najvyššia, 44,25 percenta. Na celé hlasovanie sa uvoľnilo 82 miliónov korún (asi 2,7 milióna eur).
  • 2000: Cieľom ďalšieho referenda bolo, aby sa volebné obdobie parlamentu zvoleného v roku 1998 skončilo dňom nových volieb. Tie sa mali vykonať do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov. Iniciátormi akcie boli strany HZDS a SNS. Na ľudovom hlasovaní sa zúčastnila pätina voličov, presne 20,03 percenta. Účet zaň sa vyšplhal na 84 miliónov korún (asi 2,8 milióna eur).
  • 2003: V tomto roku sa konalo zatiaľ jediné platné referendum, účasť bola 52,15 percenta. Za vstup do Európskej únie v ňom zahlasovalo 92,46 percenta. Náklady na hlasovanie vyšli na 196 miliónov slovenských korún (zhruba 6,5 milióna eur).
  • 2004: Skrátiť tretie volebné obdobie parlamentu a uskutočniť nové voľby v roku 2004. Referendum s týmto návrhom bolo vyhlásené na podnet Konfederácie odborových zväzov, ktorú podporovala strana Smer aj niekoľko opozičných strán. Účasť dosiahla len 35,86 percenta. Jeho cena sa vyšplhala na 83 miliónov korún (približne 2,8 milióna eur). Bolo spojené s prvým kolom prezidentských volieb.
  • 2010: Posledné referendum obsahovalo šesť otázok. Tematicky pokrývali viaceré oblasti. Voliči mali rozhodnúť o zrušení koncesionárskych poplatkov, znížení počtu poslancov parlamentu zo 150 na 100 či o možnosti voliť prostredníctvom internetu. Petičná akcia na vyhlásenie referenda sa začala ako občianska aktivita spoločne so zakladaním politickej strany SaS. Na hlasovaní sa zúčastnilo len 22,84 percenta voličov. Daňových poplatníkov stálo 7,2 milióna eur.

Zdroj: jat, wikipedia

© Autorské práva vyhradené

54 debata chyba
Viac na túto tému: #rodina #ústava #referendum #Aliancia za rodinu #referendum o rodine #LGBTI+