Ústavný právnik Peter Kresák upozorňuje, že platné výsledky môžu mať dohru dokonca na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Ústavný súd v utorok rozhodol, že tri zo štyroch otázok pre referendum, ktoré žiada Aliancia za rodinu, sú v súlade s ústavou. Súdu ich dal posúdiť prezident Andrej Kiska, pretože mal pochybnosti, že sa týkajú ľudských práv, ktoré nemôžu byť obsahom ľudového hlasovania. Súd nakoniec odmietol jednu otázku. Niektorí ústavní právnici si však myslia, že protiústavné sú všetky. Referendum bude platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina voličov.
Kresák poukazuje najmä na otázku, či si gejovia môžu adoptovať deti. Podľa neho sa pri nej nepočíta so situáciou, keď by si dieťa osvojil biologický rodič. Rozvedený otec by si napríklad nemohol osvojiť vlastné dieťa, ak by si našiel nového priateľa a matka dieťaťa by medzitým umrela. „Ak by došlo k tomu, že by sa toto uvádzalo do legislatívnej praxe, som presvedčený, že tie zákony by boli okamžite napadnuté a že by skončili minimálne v Štrasburgu, kde by boli vyhlásené za odporujúce európskemu dohovoru,“ konštatuje. Podľa neho je táto otázka v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pretože vo väčšine prípadov je pre dieťa lepšie mať adoptívneho rodiča než zostať v detskom domove.
Na nejednoznačnosť toho, čo je najlepší záujem dieťaťa, naráža podľa Kresáka aj otázka o vyučovaní sexuálnej výchovy či eutanázie na školách. „Aj tu možno diskutovať, či dieťa nemá právo na vzdelanie, ktoré zodpovedá dosiahnutému stavu poznania v spoločnosti a rovnako aj o tom, či štát nemá mať právo a zároveň povinnosť, aby vyžadoval rovnaký štandard vzdelania pre všetky deti,“ vysvetľuje. Kresák upozorňuje, že ak dnes prejde zákaz vyučovania sexuálnej výchovy, zajtra to môže byť etická výchova či dokonca matematika. Ten, kto s referendovými otázkami nesúhlasí, podľa neho urobí lepšie, ak sa na ňom nezúčastní. Podľa neho je totiž väčšia pravdepodobnosť, že sa nedosiahne 50-percentné kvórum, ako to, že väčšina bude hlasovať proti navrhovaným otázkam.
Ústavný právnik Ján Drgonec hovorí, že všetky tri otázky predstavujú zásah do ľudských práv, a preto by v referende nemali byť, rešpektuje však rozhodnutie súdu. Upozorňuje na paradox, ktorý môže nastať pri prvej otázke. Tá sa pýta na to, či ľudia súhlasia, aby sa manželstvom nazýval len zväzok muža a ženy. V novele ústavy je pritom už dnes veta, ktorou sa vyzdvihuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. „Tam sa bez ohľadu na výsledok referenda nič meniť nebude, iba že by výsledok bol rozdielny, ako je formulácia v ústave. Tak by sa vytvorila dokonale zvrátená situácia,“ hovorí.
Jednotný názor nie je na to, čo bude ďalej, ak referendum prejde. Podľa Kresáka jeho výsledky nie sú záväzné a stačí ich zverejniť v Zbierke zákonov. Platiť začnú až vtedy, keď ich poslanci zapracujú do príslušných zákonov. Drgonec s ním nesúhlasí. Ústava podľa neho hovorí, že výsledok referenda sa vyhlasuje rovnako ako zákon. Od momentu zápisu do Zbierky zákonov bude mať podľa neho záväznosť zákona a nielen odporúčací charakter.
Ústavný právnik Marián Giba sa odvoláva na judikatúru Ústavného súdu z roku 1997, podľa ktorej v referende nie je možné priamo schváliť zákon. „To znamená, že ani keby bolo referendum platné a odpovede kladné, ešte to nevyvolá priame právne účinky. Ale znamenalo by to príkaz pre Národnú radu, že výsledky referenda má premietnuť do právneho poriadku svojou zákonodarnou, prípadne ústavodarnou činnosťou,“ vysvetľuje. Podľa Gibu však neexistujú žiadne sankcie, ak by poslanci výsledky hlasovania zakomponovali do zákonov len čiastočne alebo vôbec.
Ústavný súd zatiaľ pripravuje písomné vyhotovenie rozhodnutia. Jeho súčasťou má byť aj odôvodnenie, prečo k takému verdiktu dospel. Priloží aj odlišné stanoviská dvoch ústavných sudcov Ladislava Orosza a Lajosa Mészárosa. Hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová povedala, že Ústavný súd ich zverejní na svojej webovej stránke hneď potom, ako budú doručené prezidentovi a Aliancii za rodinu. „Momentálne však nie je možné definovať termín, kedy sa tak stane,“ dodala.
Petíciu za vyhlásenie referenda so štyrmi otázkami spustila Aliancia za rodinu, ktorá pod ňu vyzbierala asi 400-tisíc podpisov. Prezidentovi ju odovzdala 27. augusta. Vtedy začala Kiskovi plynúť 30-dňová lehota na to, aby sa rozhodol, či referendum vypíše alebo nie. On sa však 3. septembra obrátil na Ústavný súd. Ten z otázok vyhodil jednu, ktorá sa pýtala, či by osobitná ochrana a práva ako registrácia či osvojenie dieťaťa mala byť priznaná len manželom a žiadnym iným formám spolužitia.
Po tom, ako prezident dostane rozhodnutie súdu, musí referendum vypísať približne do troch týždňov. Hlasovanie sa má uskutočniť do 90 dní od jeho vyhlásenia. Ministerstvo vnútra včera uviedlo, že je schopné ho zabezpečiť do 60 dní. Náklady na jeho prípravu podľa hovorcu ministerstva Ivana Netíka vyjdú na 6 miliónov eur.