Práca v nedeľu, pokiaľ nie je nevyhnutná, je podľa KDH znakom chudoby, nie bohatstva. "Na Slovensku pracujú ľudia v nedeľu najviac z krajín EÚ. Viac ako 19 percent ľudí pracuje v nedeľu. To je najvyššie číslo v európskej dvadsaťosmičke. To sú osoby, ktoré v nedeľu chýbajú pri rodinnom stole. To je každý piaty občan,“ argumentovali kresťanskí demokrati.
Poslanec za SaS Martin Poliačik upozornil, že ak by KDH vedelo presvedčiť všetkých veriacich, aby v nedeľu nenakupovali, obchody by zostali prázdne a zavreli by ich. Ak to však KDH nedokáže, nemalo by svoje videnie sveta vnucovať všetkým.
Liberál Jozef Mihál zdôraznil, že ak to KDH myslí s návrhom vážne, mala by sa zakázať akákoľvek práca v nedeľu, nielen v maloobchode. Podľa poslanca za Smer-SD Andreja Kolesíka by nedeľný zákaz predaja pripravil o prácu asi 3 500 ľudí, prevažne žien, ktoré v maloobchode pracujú. Kresťanskí demokrati Kolesíkovi oponovali, že jeho pozmeňujúci návrh, ktorým poslanec Smeru-SD obmedzil ambulantný predaj, by pripravil o prácu 10-tisíc ľudí.
Poslanec kresťanských demokratov Alojz Přidal pripomenul, že v mnohých štátoch je voľná nedeľa chránená zákonom. "Vo východoeurópskych štátoch je obrovský atak na nedeľu,“ uviedol. Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe je voľná nedeľa bez práce. Voľná nedeľa má podľa neho veľký význam nielen pre zdravie pracujúcich, ale aj pre život rodín s deťmi.
Hlasovaním poslanci ukončili 39. schôdzu. Prerokovať nestihli šesťdesiatku opozičných poslaneckých zákonov, ktoré sa presunuli na novembrovú schôdzu národnej rady.
Na pláne boli aj dane, občianstvo či predmanželské zmluvy
Na schôdzi bola naplánovaná tiež diskusia k novele zákona o štátnom občianstve SR. Návrh reagoval na súčasný stav, keď občania prichádzajú o štátne občianstvo proti svojej vôli.
Novela by mala podľa poslanca Mostu-Híd Gábora Gála odstrániť nezmyselný stav, keď občan Slovenska nemôže nadobudnúť občianstvo iného štátu bez toho, aby nestratil slovenské občianstvo. „Touto novelou chceme návrat k právnej úprave, ktorá tu platila pred májom 2010,“ vysvetlil poslanec.
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) chcú, aby sa daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny znížila zo súčasných 20 % na 10 %. „Prichádzame s návrhom, ktorý rešpektuje konsolidačné úsilie,“ povedal líder OĽaNO Igor Matovič. Navrhuje totiž zvýšenie dane z príjmu z 23 % na 39 % pre banky a regulované subjekty so ziskom vyšším ako 3 milióny eur ročne. Tento krok pokryje podľa Matoviča výpadok príjmu štátneho rozpočtu zo zníženia DPH na všetky potraviny o polovicu.
Parlament mal na pláne prerokovať aj novelu Občianskeho zákonníka, ktorou chcú poslanci za SaS Jana Kiššová a Ľubomír Galko zaviesť inštitút predmanželských a manželských zmlúv. Liberáli navrhujú, aby si snúbenci alebo manželia prostredníctvom zmlúv mohli slobodne upraviť svoje majetkové pomery.
Poslanci za SaS pripomínajú, že tak uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do roku 1951, ako aj rakúsky Všeobecný zákonník občiansky, platný v tom istom čase v českej časti Československej republiky, pripúšťali možnosť manželov zmluvne upraviť svoje majetkové pomery odlišne od zákona, zmenila to až komunistická ideológia.
Federálne zhromaždenie ČSFR síce v roku 1991 v rámci reformy česko-slovenského občianskeho práva umožnilo manželom do istej miery modifikovať rozsah svojho bezpodielového spoluvlastníctva, no neumožnilo im celkom vznik bezpodielového spoluvlastníctva vylúčiť. V tejto podobe je Občiansky zákonník doposiaľ na Slovensku platný.