Boj o Baťovu miliardu sa jeho dedičom sťažil

Cesta k miliardovému odškodneniu od Slovenska sa Baťovým dedičom opäť sťažila. Krajský súd v Bratislave totiž zrušil rozhodnutie okresného súdu, na základe ktorého sa potomkovia po obuvníckom magnátovi domáhali finančnej náhrady za zhabaný majetok.

04.11.2014 12:00
John Nash, Tomáš Baťa, majetok, dedičia, dedič Foto: ,
John Nash, vnuk Jana Antonína Baťu.
debata (15)

O ten prišiel Jan Antonín Baťa po druhej svetovej vojne, keď ho odsúdili za kolaboráciu. Zároveň sa skomplikovala situácia aj sudcovi, ktorý svojím rozsudkom niečo také dovolil.

Boj baťovských potomkov o majetok na Slovensku sa mohol začať po tom, čo Pavol T., sudca okresného súdu v Bratislave, vlani povolil obnovu konania tým, že zrušil rozsudok bývalého Národného súdu v Prahe, ktorý v roku 1947 Baťu v neprítomnosti odsúdil na 15 rokov ťažkého žalára a prepadnutie majetku za kolaboráciu s fašistami. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v deň vynesenia, keďže sa proti nemu prokurátor neodvolal.

Rozhodnutie okresného súdu aj následnú rehabilitáciu Baťu krajský súd v plnom rozsahu pred niekoľkými dňami zrušil. Odôvodnil to tým, že prvostupňový súd konal protiprávne, keď umožnil obnovenie konania. Odvolal sa pri tom na tzv. Benešove dekréty, ktoré v našom právnom poriadku stále platia. Podľa krajského súdu by preto o obnove konania voči rozhodnutiu Národného súdu v Prahe z roku 1947 mohol rozhodovať len tento súd. „Vzhľadom k tomu, že všeobecné súdy nie sú zákonom oprávnené preskúmavať a rušiť právoplatné rozsudky Národného súdu, sťažnostný súd rozhodol tak, že odmietol návrh na povolenie obnovy konania,“ zdôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie.

V Partizánskom je pamätník Tomáša Baťu. Foto: Andrej Barát, Pravda
John Nash, Tomáš Baťa, majetok, dedičia, dedič V Partizánskom je pamätník Tomáša Baťu.

Ústavní právnici už vlani upozorňovali, že bratislavský okresný súd nemal právomoc v tejto veci rozhodovať. Za jedinú právnu možnosť označili podanie na Ústavný súd. Ten mal rozhodnúť, či Benešove dekréty sú v súlade s ústavou či medzinárodnými dohovormi. "Kompetentným orgánom na stanovisko k otázke ďalšej platnosti dekrétov na území Slovenska je Ústavný súd,“ upozornil už vtedy ústavný právnik Peter Kresák.

Právny zástupca dedičov Baťu Tomáš Pecina považuje za škandalózne, že krajský súd pre médiá komentuje časť svojho rozhodnutia, hoci ho ešte nedoručil stranám sporu. „Počkáme si na zdôvodnenie súdu,“ reagoval včera Pecina na otázku, ako bude ďalej postupovať.

Výhrady má tiež k postupu krajského súdu, ktorý podľa neho pripustil, že ministerstvo financií sa stalo účastníkom konania, čo mu v podstate umožnilo podať proti vlaňajšiemu rozhodnutiu okresného súdu sťažnosť. Toto bola posledná možnosť, ako mohol štát zabrániť tomu, aby sa Baťovcom vyplatilo odškodné. To sa nakoniec aj podarilo.

Koná aj minister spravodlivosti Tomáš Borec. Navrhol sudcu Okresného súdu Bratislava I Pavla T. vyzliecť z talára. Za to, že návrh na obnovenie konania nepredložil na riadne pridelenie zákonnému sudcovi elektronickým náhodným výberom, ale vo veci konal sám, teda v pozícii nezákonného sudcu, ho čaká disciplinárne konanie. Zatiaľ súdi ďalej. Hoci Borec podal návrh v marci, disciplinárny senát o ňom ešte nerokoval. „Momentálne čakáme, kedy bude nariadené pojednávanie,“ uviedla hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová. Po zmene ústavy nový rozvrh práce disciplinárnych senátov bude schvaľovať Súdna rada v pondelok 10. novembra.

John Nash, vnuk Jana Antonína Baťu, navštívil v... Foto: Milan Kráľ, Pravda
John Nash, Tomáš Baťa, majetok, dedičia, dedič John Nash, vnuk Jana Antonína Baťu, navštívil v septembri 2013 s manželkou Janou Partizánske.

Historik Jan Pešek uviedol, že sa nedá jednoznačne určiť, či Baťa bol, alebo nebol kolaborantom. „Baťa existoval v určitých daných podmienkach, ktoré tu boli a vytvorili sa nezávisle na ňom. Pokiaľ nechcel ísť ako partizán bojovať do hôr a bol vlastníkom majetku, či chcel či nechcel, musel nejakým spôsobom kolaborovať či spolupracovať,“ skonštatoval. Podľa historika je však dôležitejšie zodpovedať otázku, nakoľko bola táto spolupráca úmyselná a nakoľko prekročil hranicu toho, čo už v rámci spolupráce robiť nemusel. „S takým odstupom času je to však veľmi ťažké určiť,“ podotkol.

Pri vynesení rozsudku pražského súdu nad Baťom podľa Pešeka treba zohľadniť aj dobový kontext. Historik upozorňuje, že povojnový vývoj po konci druhej svetovej vojny šiel výrazne doľava, vo veľkom sa znárodňovalo a Baťa bol pre vtedajšiu moc ideálny terč. „Na Baťovi sa podpísala doba. Veľký vlastník, pokiaľ sa nejako zaplietol či bol nútený sa zapliesť do spolupráce s Nemcami, bol ideálny objekt na to, aby ho zlikvidovali,“ vysvetlil. Ak sa verejnosť pozerá na Baťu ako na výrobcu obuvi pre nemeckú armádu počas vojny, podľa Pešeka možno povedať, že s nacistami spolupracoval. Odpoveď na otázku, či ho na základe týchto faktov súd označil za kolaboranta odôvodnene, by historik však hľadal v dobovej atmosfére po vojne.

Ani podľa historika Ivana Kamenca Baťu nemožno jednoznačne označiť za kolaboranta, rovnako, ako sa nedá jednoznačne považovať za odbojára. Na jednej strane chcel mať zo svojich firiem zisk, preto vyrábal čo najviac a vyrábal aj pre Nemecko, ako všetci veľkopodnikatelia v tej dobe. „Svojich zamestnancov, ktorí mali židovský pôvod, však zasa posielal do filiálok napríklad v Japonsku či v Číne, kde priamo nehrozila nacistická dominácia, a tým ich zachránil,“ podotkol. To, či ich tam Baťa posielal spontánne, alebo predpokladal, že im na Slovensku hrozí rovnaký osud ako v Nemecku, kde už platili Norimberské zákony, sa dnes podľa Kamenca nedá jednoznačne povedať. „Celá táto vec je veľmi delikátna, najmä z právneho hľadiska,“ dodal historik.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #majetok #Baťa #náhrada