Návrh, aby odborné školy mali prívlastok, podľa ktorého sa bude rozlišovať typ školy, obsahuje chystaný nový zákon o odbornom vzdelávaní. Rezort školstva ho minulý týždeň predložil na pripomienkové konanie. Stredné odborné školy by sa podľa neho mali členiť na 14 rôznych typov, podľa toho, aké majú hlavné zameranie.
Stredné odborné školy, ale aj priemyslovky a umelecké školy by zároveň mali mať ešte slovko o tom, aké študijné alebo učebné odbory v nich prevažujú, presnejšie, v akých odboroch majú najviac žiakov. Napríklad, ak je najviac študentov v odboroch ako murár, inštalatér, tesár, škola by si mala dať prívlastok stavebná. Verejnosť by tak jednoznačne zistila, na aké povolania daná škola pripravuje študentov.
Dnes je niekedy ťažké len podľa názvu škôl zistiť, na čo sa špecializujú, keď prívlastok nemajú. Pod jednou strechou sú pritom často veľmi rôznorodé odbory, od elektromechanikov, cez kuchárov a čašníkov až po pracovníkov marketingu.
Ak návrh zákona prejde, niektoré školy budú mať dilemu určiť hlavnú špecializáciu. „Aj sme rozmýšľali, že pre lepšiu orientáciu by sme dali názov s prívlastkom. Uvažovali sme o tom, že by sme boli stredná odborná škola elektrotechnická so zameraním na informačné a komunikačné technológie. Ďalším variantom bola stredná odborná škola informačných a komunikačných technológií, ale máme aj bilingválnu obchodnú akadémiu,“ hovorí Jozef Barborka, riaditeľ Strednej odbornej školy v Handlovej.
Súčasné všeobecné pomenovanie si vybrali preto, lebo ich škola vznikla zlúčením učilišťa, elektrotechnickej priemyslovky a bývalej obchodnej akadémie.
Podľa predsedu Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania Františka Tamašoviča návrh zákona smeruje k tomu, aby sa školy viac profilovali. „Sú školy, kde majú v ponuke aj 15 rôznych odborov. Bolo by dobré, aby sa školy profilovali, aby dokázali zabezpečiť dostatočnú kvalitu vzdelávania vo všetkých ponúkaných odboroch,“ hovorí Tamašovič, ktorý je riaditeľom Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch. Zároveň pripomína, že v niektorých odľahlých regiónoch vznikli školy so širokou paletou odborov aj preto, aby žiaci nemuseli príliš ďaleko dochádzať.
Škola, ktorej Tamašovič šéfuje, by sa zrejme stala technickou akadémiou. „Ak by to prešlo, museli by sme už štvrtý raz za desať rokov meniť svoj názov, čo znamená ďalšiu administratívu,“ doplnil Tamašovič.
V zmene názvu vidia školy výhody aj nevýhody. „Kedysi sme boli stavebným učilišťom, sám som jeho niekdajším absolventom,“ hovorí riaditeľ Strednej odbornej školy v Považskej Bystrici Ján Kunovský. V škole sa stále učia murári či stolári, hoci v ponuke majú tiež automechanika či technicko-administratívneho pracovníka. „Jednou z možností je, že by sme sa vrátili k historickému prívlastku a boli by sme strednou odbornou školou stavebnou. Je fakt, že teraz je ten názov Stredná odborná škola dosť anonymný,“ reagoval Kunovský.
Odborné učilište stavebné v Pezinku sa pred rokmi zmenilo na strednú odbornú školu. S tým prišla aj nová ponuka študijných odborov. „Situácia bola taká, že o odbory ako murár, maliar či elektrikár nebol záujem. Keď sme sa stali strednou odbornou školou, chceli sme byť otvorení požiadavkám trhu práce. Teda, aby sme mohli v prípade potreby otvoriť aj odbor, ktorý je práve v kurze,“ vysvetlila riaditeľka Elena Jurčíková, prečo škola nemá prívlastok.
Keďže najviac detí u nich študuje v odboroch ako kuchár, čašník a kaderník, škola by sa mohla zmeniť napríklad na odbornú školu gastronómie a služieb či hotelových služieb a obchodu. „Na jednej strane to znie možno aj pre rodičov lepšie. Na druhej strane, ak sa raz niekam takto zaradíme, nebudeme takí otvorení novým odborom,“ zhodnotila riaditeľka školy.
Tamašovič však pripomína, že ponuka odborov v školách sa mení aj podľa požiadaviek zamestnávateľov a trhu práce. Teraz by tak mohla byť napríklad stredná odborná škola mechatronická, o pár rokov však môže prevládať v škole zas iný odbor. „Táto oblasť mohla zostať v školách, aby ho nemuseli meniť, ak majú dostatočne obsažný názov,“ uzatvoril Tamašovič.