Pamiatky zachránime aj vďaka podpore z Nórska

Žilinská synagóga sa vracia do života vďaka dobrovoľníkom, ktorí sa pred štyrmi rokmi podujali na jej záchranu. Menia sen na skutočnosť a dopredu ich posúvajú nadšenci ochotní pomáhať. V utorok k nim pribudli jedni z najväčších prispievateľov - Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

05.11.2014 13:00
synagóga v Žiline Foto:
Synagóga v Žiline, budúce centrum súčasného umenia.
debata

Na Novú synagógu/Kunsthalle Žiline prispeli sumou vyše 328-tisíc eur. Je jednou z 13 takto podporených pamiatok na Slovensku.

„Nikdy sme nedostali viac ako niekoľko desaťtisíc eur. Čiže na stavbe mohli robiť dvaja-traja reštaurátori, teraz ich bude môcť byť desať a viac,“ hovorí Marek Adamov z občianskeho združenia Truc sphérique, ktoré stojí za záchranou žilinskej synagógy. Vďaka grantu bude možné budúci rok zreštaurovať vonkajšie i vnútorné steny.

Autorom neologickej synagógy v Žiline stavanej v rokoch 1928 až 1931 pre 750 ľudí je nemecký architekt a dizajnér Peter Behrens, považovaný za jedného z krstných otcov modernizmu. Stavba bola naposledy využívaná ako kino, predtým ako vysokoškolská aula a koncertná sála, čo sa výrazne podpísalo na jej prestavbe. Pamiatku židovská obec prenajala na 30 rokov občianskemu združeniu, ktoré ju obnovuje, a v Žiline tak vzniká centrum súčasného umenia – kunsthalle.

Za tri roky už zo synagógy vyviezli množstvo odpadu z nepôvodných zásahov, vymenili okná, odkryli kupolu, zaizolovali a z veľkej časti opravili strechu, podlahy. Najnovší grant však ešte nebude znamenať úplne ukončenie rekonštrukcie. „Žiadali sme príspevok na reštaurovanie omietok zvonku a zvnútra synagógy. Zostane nám urobiť ešte množstvo vecí, ako je kúrenie, elektrina. Na to, aby sme to dokončili, nám chýba ešte 100– až 150-tisíc eur,“ dodal Adamov.

Európsky hospodársky priestor, ktorého donormi sú Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, poskytne granty spolu pre 13 projektov zameraných na obnovu národných kultúrnych pamiatok, hradov, zámkov a palácov na Slovensku. O približne 6 miliónov eur sa na základe vyhlásenej výzvy koncom januára uchádzalo 60 projektov. „Žiaľ, vzhľadom na limitovaný počet finančných prostriedkov sme nemohli všetkých uspokojiť, ale stojíme tesne pred začiatkom nového programového obdobia a dúfame, že aj v ďalšom období získame ďalšie zdroje,“ dúfa Ján Krak z Úradu vlády.

Medzi pamiatkami, ktoré získali granty, sú okrem žilinskej synagógy napríklad aj Dóm svätej Alžbety v Košiciach, zámok v Holíči, Rosenfeldov palác v Žiline, hrad Devín, dominikánsky kostol v Košiciach a ďalšie významné kultúrne pamiatky, ktoré by Slovensko z vlastných zdrojov zrejme dlhší čas nedokázalo rekonštruovať.

Nórske kráľovstvo už aj v minulosti podporilo naše pamiatky. Napríklad rekonštrukciu Sobášneho paláca v Bytči, kde práve včera úspešní žiadatelia podpísali zmluvy s Úradom vlády SR a nórskou veľvyslankyňou. „Podrobne sledujeme, ako sa prostriedky z Nórskych fondov využívajú, či už od nás z Bratislavy, alebo z kontaktného miesta v Bruseli. Sme s tým veľmi spokojní,“ povedala veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva Inga Magistadová.

Pamiatky podporené z Nórskeho finančného mechanizmu a EHP

  • Bardejovské Suburbium – záchrana a obnova Starej synagógy (522-tisíc)
  • Dominikánsky kostol v Košiciach (391-tisíc)
  • Dóm svätej Alžbety v Košiciach – Veža kráľa Mateja (442-tisíc eur)
  • Karpatské drevené cerkvi (266-tisíc eur)
  • Zámok v Holíči (512-tisíc)
  • Neologická synagóga v Žiline (329-tisíc)
  • Kaštieľ v Seredi a revitalizácia zámockého parku (513-tisíc eur)
  • Rosenfeldov palác v Žiline (591-tisíc)
  • Hrad Modrý Kameň – obnova barokových siení (256-tisíc)
  • Zrúcanina hradu Parič v Trebišove (sumu určia neskôr)
  • Hrad Devín v Bratislave – sprístupnenie horného hradu (340-tisíc)
  • Štiavnické Bane – bašta mestského opevnenia (287-tisíc)
  • Budatínsky hrad v Žiline (444-tisíc eur)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #príspevky #Žilina #pamiatky #kultúrne pamiatky #Kunsthalle