V Behu na počesť vojnových veteránov nešlo o víťazstvo, Nakoniec položili na hroby padlých hrdinov sviečku a červený mak ako symbol Dňa vojnových veteránov. Štartom a zároveň aj cieľom trasy bol Cintorín prvej svetovej vojny.
Odpočíva tu vyše tristo vojakov, ktorí padli počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1918. Na štartovú čiaru sa včera postavilo 38 mužov a 8 žien z Ozbrojených síl SR. K nim sa pridali piati civilisti, poväčšine len športuchtiví zamestnanci ministerstva obrany. Vojaci vyše päťkilometrový okruh zabehli po asfaltovej ceste v kanadách, vyzbrojení samopalom, vojenským opaskom a batohom.
Súťaž vyhral príslušník žilinského Piateho pluku špeciálneho určenia. Tvrdí, že k víťazstvu mu pomohli skúsenosti s rozmiestnením bremena a s jeho uchytením. „U nás na piatom pluku je to bežná záťaž, ktorú používame. Trénujeme zhruba so záťažou do tých šesť kíl a na sedem kilometrov máme limit 50 minút,“ vysvetľuje vojak, ktorý trasu zvládol za 22 minút. Jeho meno denník Pravda zverejniť nemohol, želal si zostať v utajení, pretože je členom elitnej jednotky, tzv. červených baretov.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Podmienky tejto súťaže sa podľa neho nedali porovnať s podmienkami na zahraničných misiách. „Tam sú podobné presuny zabezpečené pomocou vzdušnej alebo cestnej techniky. V extrémnych podmienkach človek ekonomizuje a nemíňa zbytočne sily behom,“ vysvetlil víťaz, ktorý si počas behu pripomenul svojho dlhoročného kolegu, ktorý pred necelým rokom tragicky zahynul.
Spomedzi žien bola najrýchlejšia slobodníčka Alžbeta Sabóová. „V porovnaní s bežným výcvikom to bolo dosť namáhavé. Na dlhší beh by som si netrúfla. V teniskách by to išlo jednoduchšie,“ povedala v cieli Sabóová.
„Takýmito akciami si pripomíname tých, ktorí sa zaslúžili o to, že dnes máme mier, slobodu a bojovali v tých najťažších bojoch,“ povedal Matej Tóth, vicemajster Európy v chôdzi na 50 kilometrov, ktorý tentoraz vymenil chôdzu za beh.
Civilistka Iveta, pre ktorú bola trasa v športovom oblečení len rozcvičkou, si nevie predstaviť, že by mala mať na sebe záťaž. „Vôbec vojakom nezávidím a hlavne tým ženám. Je to však zaujímavý spôsob, ako si pripomenúť deň veteránov, ktorý sa u nás zatiaľ netradoval,“ zhodnotila.
Bežci mali pripnutý červený mak, ktorý v cieli položili na hroby padlých vojakov a zapálili sviečky. Červený mak sa s Dňom vojnových veteránov spája od roku 1920, keď ho ako symbol preliatej krvi vojakov v básni použil kanadský lekár John McCrae.
Prvým ročníkom Behu na počesť vojnových veteránov spojil rezort obrany dva významné dni. Včerajší Svetový deň behu a Deň vojnových veteránov, ktorý bude 11. novembra. Podujatie odštartoval šéf rezortu obrany Martin Glváč, ktorý si na náročnú trasu netrúfol. „Začal som viac športovať, ale ešte som nie v takej forme, aby som to zvládol. O rok by som to už asi skúsil a dávam tu slovo, že pôjdem,“ sľúbil Glváč.