Prezident, predseda vlády a predseda parlamentu sa totiž kedysi navzájom informovali aj o svojich zahraničných súkromných cestách, aby sa nestalo, že v krajine nebude prítomný ani jeden z nich. Od nástupu Andreja Kisku do Prezidentského paláca sa to však podľa všetkého nedeje.
Celú koordináciu medzi najvyššími predstaviteľmi štátu tak teraz prebrali ochrankári. „Úrad na ochranu ústavných činiteľov, podriadená organizácia ministerstva vnútra, vie vždy o každom pohybe prezidenta na Slovensku aj v zahraničí,“ uviedol riaditeľ odboru komunikácie kancelárie prezidenta Roman Krpelan. Na otázku, koľko súkromných ciest do zahraničia prezident absolvoval od svojho nástupu do funkcie, Krpelan neodpovedal.
Z ministerstva vnútra potvrdili, že vedia o všetkých cestách prezidenta, premiéra aj predsedu parlamentu. „Samozrejme, program pána prezidenta je nepretržite konzultovaný s Úradom na ochranu ústavných činiteľov, rovnako ako aj program premiéra a predsedu parlamentu,“ povedal hovorca rezortu vnútra Ivan Netík. V prípade, ak hrozí, že v rovnakom čase budú mimo Slovenska všetci traja, úrad zabezpečí, aby v krajine jeden z nich zostal.
Ústavný právnik Eduard Bárány povedal, že v právnom poriadku nikde nie je ustanovenie o tom, že by sa mali najvyšší ústavní činitelia vzájomne informovať o ceste do zahraničia. Podľa bývalého riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a bezpečnostného experta Juraja Zábojníka by sa kancelárie prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu mali o pracovných aj súkromných programoch navzájom informovať. Podľa neho sa tak aspoň v minulosti dialo.
Ľudia z okolia bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča potvrdili, že bolo štandardnou praxou, že s premiérom a predsedom parlamentu komunikovali.
Pavol Hrušovský, ktorý bol predsedom parlamentu za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, povedal, že ak išiel do zahraničia na súkromnú cestu a nesúvisela s plnením jeho ústavných funkcií, nepovažoval za potrebné o tom informovať premiéra alebo prezidenta. Ak však dopredu vedel, že by prezident či premiér odcestovali na oficiálnu cestu, tak hľadali spôsob, aby aspoň jeden zostal na Slovensku a vždy vznikla nejaká dohoda.
„Keď som chodil na dovolenku, obyčajne sme si s premiérom povedali, kto kde a kedy bude. Bola to taká vzájomná povinnosť sledovať si termíny, aby sa neprekrývali a aby sa nedajbože nestalo, že by v republike nikto nebol,“ uviedol Hrušovský. Keď zomrel pápež Ján Pavol¤ll. plánovali ísť na pohreb prezident, predseda parlamentu aj premiér. „Vtedy sme chceli ísť všetci, tak bola dohoda, že ja pôjdem na pohreb a prezident s premiérom pôjdu na inauguráciu nového pápeža,“ doplnil Hrušovský.