Prezident svojím vyhlásením o tom, ako bude hlasovať pri citlivých referendových otázkach, smeruje k obmedzovaniu práv vlastných občanov. Myslí si to riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher. V rozhovore pre Pravdu sa zároveň pýta, ako chce prezident, ktorý tu má byť pre všetkých občanov, chrániť práva ľudí, ktoré by v prípade úspešného referenda, boli obmedzené.
Ako hodnotíte verejné vyhlásenie prezidenta o tom, ako bude v referende hlasovať?
Sloboda prejavu platí a musí platiť pre všetkých vrátane prezidenta, to je logické. Čo sa však týka obsahu samotných otázok, je to pre mňa trochu zvláštne. Sám pán prezident sa totiž obrátil na Ústavný súd so všetkými štyrmi otázkami. Ak mal už na začiatku pochybnosti, že môžu porušovať ľudské práva, napriek tomu, že Ústavný súd povedal, že tri sú v poriadku, ako môže s dvoma z nich súhlasiť?
Dá sa vyhlásenie chápať ako odporúčanie smerom k občanom?
Myslím si, že sa to tak dá chápať a samo osebe by som na tom nevidel nič negatívne. Je totiž legitímne, ak predstaviteľ štátu povie svoj názor na celospoločenské témy, či nabáda občanov, aby aktívne vstupovali do demokratických procesov. Tu je však problém práve s obsahom. Tým, že pán prezident nabáda ľudí, aby hlasovali tak ako on, tak nabáda na to, aby sa na Slovensku obmedzovali ľudské práva jednej menšiny. V tom vidím problém.
Prezident podporí dve otázky. Nedal tým najavo, že uprednostňuje konzervatívne kruhy?
Obávam sa, že áno. Je to pre mňa vcelku veľké sklamanie. Pán prezident na začiatku svojho mandátu opakovane povedal, že chce byť prezidentom všetkých občanov a všetkých občianok. Treba povedať, že niektorými gestami a možno až činmi to potvrdzoval. Na svoju inauguráciu napríklad pozval zástupcov viacerých mimovládiek či aktivistov, ktorí ho v kampani ani nepodporovali, vrátane nás.
Ale práve takéto vyjadrenie názoru na sporné referendové otázky otvára jednu otázku. Ako chce prezident reprezentovať a chrániť práva a záujmy ľudí, ktoré by v prípade úspešného referenda boli obmedzené? To, ako môže prezident svoje pôsobenie a názory smerovať k obmedzovaniu práv vlastných občanov, je pre mňa smutný posun od toho, čo sľuboval na začiatku funkčného obdobia.
Vnímate to aj ako podporu Aliancii za rodinu?
Vidím tu jeden trochu nebezpečný precedens do budúcnosti. V kuloároch sa objavili informácie o tom, že Aliancia za rodinu sa plánuje pretransformovať do politickej strany. Prezident teraz akoby nepriamo podporil budúcu nábožensko-konzervatívnu oficiálnu stranu. V tom vidím nebezpečenstvo.
V čom vidíte najväčší problém pri dvoch otázkach?
Obe otázky sa týkajú ľudských práv a z hľadiska slovenskej ústavy a referenda by to nemalo byť. V tomto sa nezhodujeme s názorom Ústavného súdu, že sú tieto otázky v poriadku. Podľa nášho názoru a podľa mnohých odborníkov na ľudské práva sa tieto otázky týkajú ľudských práv, pretože tak manželstvo, ako aj rodina je vec ľudských práv.
Nebezpečenstvo vyplýva z toho, že ak je možnosť rozhodovať vo voľbách o niečom, ako sú ľudské práva, tak tým relativizujeme úplne všetko, vrátane základov právneho štátu, ústavnosti a demokracie. Ak budeme dnes hlasovať o ľudskom práve týkajúcom sa manželstva, ktoré je zadefinované vo všeobecnej Deklarácii ľudských práv, tak potom o čom budeme hlasovať o desať rokov?
Myslíte si, že referendum môže byť úspešné?
Aby bolo úspešné, musí sa na ňom zúčastniť minimálne 50 percent voličov plus jeden. Je omnoho dôležitejšie, koľko ľudí príde voliť, ako hlasovanie za otázky. Stále platí naše stanovisko, že referendové otázky tak, ako sú položené, sú manipulatívne a urážlivé, a preto si nemyslíme, že stoja za odpoveď. Voliť je právo, a nie povinnosť a my zastávame názor, že neodporúčame ľuďom, aby sa na referende zúčastnili.