Martina Paulíková (40), projektová manažérka, ekologička, Zvolenská Slatina
Moje očakávania, ako v tom čase študentky, boli hlavne môcť študovať to, čo kto chce a kde chce, cestovať po svete a získavať informácie z rôznych prameňov, konfrontovať ich a diskutovať o nich. Jednoducho, sloboda v myslení a poznávaní. To sa naplnilo. Nemôžem povedať, že by som cítila nejaké sklamanie. Skôr je to o tom, že sme v tých začiatkoch mali možno príliš romantické predstavy a nevideli sme za tým vlastnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a svoj život. Pre mňa sú to také sprievodné znaky a myslím si, že ešte dlho potrvá, kým si na to všetci zvykneme.
Stanislav Fiala (72), dôchodca, Bratislava
V istej miere sa naše očakávania naplnili, ale medziľudské vzťahy a život starších ľudí sa nezlepšil, skôr naopak. Mám pocit, že ten kapitalizmus nesplnil naše predstavy. Trochu sa naplnila sloboda, slobodne cestujeme, ale keď človek nemá prostriedky na cestovanie, tak je to úplne to isté, čo bolo. Aj v tom čase sme cestovali i teraz cestujeme len vtedy, keď na to máme. Ľudia pred rokom 1989 žili družnejšie, vážili si jeden druhého. Chodili za kultúrou a teraz je pre ľudí, čo na to nemajú prostriedky, kultúra drahá.
Eva Száraz (27), na materskej, Veľký Kýr
Ja som mala v roku 1989 síce len tri roky, ale môžem povedať, že očakávania mojich rodičov z nežnej revolúcie sa až tak nenaplnili. Hovoria, že v demokracii sa nežije oveľa lepšie. Chýba mnoho vecí. Napríklad aj to, že kedysi mal každý prácu. So zamestnaním to vôbec nebolo také zlé, ako je to dnes. Nakoniec aj ja mám obavy, či dostanem späť svoje miesto, keď sa vrátim z materskej… Pozitívnou zmenou je však voľnosť. V cestovaní. Vo vyjadrovaní.
Miloš Ihnát (47), právny poradca, Košice
Pádom totality a koncom ŠtB sa moje očakávania splnili. Horšie je to so sľubom lásky, a to, že máme vydržať. Vznikli skupiny, ktoré sa obohacujú na úkor štátu, mafia, mladí sa dnes ľahšie dostanú k drogám. Nehovoriac o divokej privatizácii v 90. rokoch. Niektorí ľudia možno nemajú finančnú slobodu. Ale pád hraníc a colníc v EÚ je fantastická vec, podobne ako voľný pohyb tovaru a služieb.
Michal Bartovič (29), nákupca, Bratislava
Väčšina ľudí si myslí, že sa z očakávaní nič nenaplnilo. Ja v tom vidím obrovský rozdiel. Cestovanie, voľné hranice. Som vďačný, že v roku 1989 štrngali kľúčmi.
Stanislav Fiala (72), dôchodca, Bratislava
V istej miere sa naše očakávania naplnili, ale medziľudské vzťahy a život starších ľudí sa nezlepšil, skôr naopak. Mám pocit, že ten kapitalizmus nesplnil naše predstavy. Trochu sa naplnila sloboda, slobodne cestujeme, ale keď človek nemá prostriedky na cestovanie, tak je to úplne to isté, čo bolo. Aj v tom čase sme cestovali i teraz cestujeme len vtedy, keď na to máme. Ľudia pred rokom 1989 žili družnejšie, vážili si jeden druhého. Chodili za kultúrou a teraz je pre ľudí, čo na to nemajú prostriedky, kultúra drahá.
Ľubomír Palčák (50), generálny riaditeľ VÚD, Žilina
Veľkou výhodou je, že sa otvorili hranice. Stali sme sa členmi Európskej únie. Človek má voľný pohyb v rámci Európy i sveta, a to nielen pre možnosti cestovania, ale aj pre rôzne iné aktivity, relax aj podnikanie. Osobne si myslím, že aj keď nie vždy sa to zdá, že sú väčšie možnosti realizácie pre človeka ako takého. Ľudia môžu podnikať. A zase na druhej strane, čo mi je aj dosť ľúto, je práve to, že s týmito výhodami súvisí aj fakt, že medzi ľuďmi je viacej závisti i stresu.
Zdenko Lipták (48), podnikateľ, Košice
Moje očakávania 17. november rozhodne naplnil. Vzhľadom na posledný vývoj je otázkou, či si tie očakávania ustrážime.
Jaroslava Hollá (65), dôchodkyňa, Nitra
Mala som veľké očakávania, že nám bude oveľa lepšie. A pozrite sa, aký nízky máme teraz dôchodok. Je dobre, že sa otvorili hranice, že ľudia môžu cestovať na dovolenku, kam sa im zachce. Ale týka sa to len tých, čo na to majú. Je naozaj lepšie, ak máme okolo seba plno supermarketov a obchodov? Ale veď aj to môže vyhovovať opäť len tým, čo majú peniaze. Počas revolúcie som pracovala v jasliach a želala som si, aby sme po zmene mali kratší, 6-hodinový pracovný deň. No ani z týchto sľubov nič nebolo, pretože jasle rovno zrušili. Som však rada, že konečne môžeme chodiť slobodne do kostola a na rôzne zhromaždenia bez toho, aby nás niekto kontroloval.
Mário Herman (37), živnostník, Martin
V novembri 1989 som mal 12 a pol roka a vtedy mojím najväčším želaním bolo, aby som nebol potrestaný za to, že som utiekol v prezuvkách zo školy, aby som mohol ísť „štrajkovať“. To sa mi aj splnilo. Ďalšie očakávania som nemal. Našťastie. To by som bol sklamaný.
Dalma Sochová (67), pracujúca dôchodkyňa, Bratislava
Sme slobodní, môžeme cestovať, to je úplne úžasné. Máme potravín, koľko chceme, i výberu, koľko chceme. Naplnila sa sloboda výberu, rozhodovania. Jednoznačne ide o pozitívne zmeny.
Pavol Lietava (53), živnostník, Sielnica
Otvorili sa hranice a je možné cestovať, mladí môžu ísť študovať do zahraničia a keď niekto študuje jazyky, tak to má určite zmysel. Naplnilo sa aj to, že existuje možnosť vyjadriť svoj názor bez toho, že by sa človek obával, že vyhrá „zlatú mrežu“ v Leopoldove, čo sme tu mali predtým. Keď sa zmenil režim, určite sa nedá povedať, že sme sa prehupli do nejakej absolútne pozitívnej situácie. Má to aj svoje negatíva, dôchodcovia sa majú horšie, stratili istoty, zle sú na tom mladé rodiny, napríklad bývanie je mimoriadne nákladná záležitosť a bežný človek sa musí veľmi obracať, aby uživil rodinu. Dnes treba mať aj trocha šťastia, lebo bez neho sa ani šikovnejší nemusia presadiť. Takto to vidím z pohľadu mojej generácie.
Ľubomír Krcho (59), stavebný technik, Trenčín
Našej generácii, čo sa týka sociálnych výhod a všestranného zabezpečenia, bolo určite lepšie pred Novembrom, ako je teraz. Ale na druhej strane nám veľmi chýbala sloboda cestovania, vtedy by sme za túto možnosť dali hádam všetko na svete. Keby mi v tých rokoch niekto povedal, že raz nebudú skoro v celej Európe hranice a budeme môcť ísť, kam chceme, tak by som ho považoval za rojka alebo niekoho, komu preskočilo. Keď prišiel rok 1989, tak som dúfal, že sa bude dať cestovať slobodnejšie, a to sa splnilo. Môžeme cestovať, ak na to máme, môžeme aj rozhodovať sami o sebe. Ostatné oblasti sú skôr smutné. Rozmohla sa obrovská korupcia, bezbrehé obohacovanie sa jednotlivcov, zamestnanec je na pokraji záujmu, žmýkajú ho do poslednej kvapky a má málo možností na oddych a regeneráciu síl.
Vlasta Vičanová (67), dôchodkyňa, Bratislava
Voľné cestovanie je len jedna z mála vecí, ktoré sa naplnili. Ale napríklad po roku 1989 veľa majetku zmizlo a nevedno kam. Vo všetkom je dnes veľa politiky. Mala som možnosť ísť do zahraničia a viem si porovnať situáciu doma a vo svete. Taký luxus, aký je v zahraničí, si u nás málokto vie dovoliť.
Dominik Kianička (31), podnikateľ, Žilina
Mal som jediné očakávanie, a to, že nám červení prestanú vládnuť. Toto sa nenaplnilo a som z toho určite sklamaný.
Helena Pillerová (79 ), dôchodkyňa, Nitra
Mám pokročilý vek a očakávala som slušnú starobu. No nedožijem sa jej. Veľa sa toho nezmenilo, veď to každý vidí v televízii, čo sa deje. Ak by sa revolúcia teraz zopakovala, tak sa určite znova pridám, aby sa nastolil konečne poriadok. Aby ľudia žili v svornosti a aby sa nekradlo. No asi najviac ma trápi naša justícia, tá ľuďom toho veľa dlhuje. Z čias minulého režimu mi zostalo veľa krivdy. Dlho som bola utlačovaná a moja rodina za všetko tvrdo platila a dosiaľ nám nechcú vydať späť naše dedičstvo.
Gabriel Martiška (63), podnikateľ, Trenčín
Pred 25 rokmi som bol priamym účastníkom novembrových udalostí. Očakával som, že sa uvoľnia možnosti pre podnikanie. Prežíval som aktívne aj rok 1968, ale vtedy nejaké podnikateľské zámery nemohli uskutočniť, začiatok slobody sa rýchlo skončil. Po Novembri sa očakávania aj splnili a ja som to aj využil, nikto mi zatiaľ nerobí prieky. To, čo som chcel dosiahnuť, sa mi vcelku aj podarilo. Človek si musí vážiť klientelu, ak to nerobí, nemôže byť úspešný. Mnohí sa však chcú úspešnými stať tak, že budú podvádzať a spoliehať sa na to, že cez úplatky všetko dosiahnu. Je smutné, že vláda s tým nič nerobí a teraz sa to všetko zosýpa. Korupcia, to je hotová katastrofa. A zlé je to, že ľudia si u nás svojsky vysvetľujú demokraciu, akoby si v nej každý mohol robiť, čo chce. Ale skutočná demokracia je aj o disciplíne, aby som ja v rámci svojej slobody neobmedzoval slobodu niekoho iného.
Branislav Sobinkovič (43), PR manažér, Košice
17. november priniesol slobodu a ja si slobodu veľmi vážim. Preto necítim sklamanie. Po 17. novembri síce životná úroveň klesla, ale momentálne je životná úroveň vyššia. Ekonomické porovnávanie celkom neobstojí, lebo keď si porovnáme HDP a ekonomickú úroveň ešte pred nástupom komunizmu, Československo bolo na 10. mieste na svete, potom sme sa ocitli v štvrtej desiatke.
Peter Korčok (39), skladník, Stará Huta
Predtým sa nedalo cestovať kdekoľvek do zahraničia, teraz je to už iné. V tomto sa moje očakávania naplnili. Rovnako aj v tom, že sa človek nemusí báť vyjadriť svoj názor. Najmä mladí ľudia majú dnes oveľa väčšie možnosti. Na druhej strane je však menej roboty a doba je oveľa dravejšia a drsnejšia.