Platné referendum môže skončiť na súdoch

Prezident Andrej Kiska túto stredu avizoval, že ľudové hlasovanie vypíše. Čaká ešte na písomné odôvodnenie Ústavného súdu, ktorý posudzoval ústavnosť referendových otázok. Súd odobril tri otázky. Prvá sa pýta ľudí, či súhlasia s tým, aby sa manželstvom nazýval len zväzok muža a ženy. Druhá podporuje zákaz pre páry rovnakého pohlavia adoptovať a vychovávať deti. Posledná otázka dáva rodičom možnosť odmietnuť účasť dieťaťa v škole na hodinách, ktoré sa budú týkať sexuálnej výchovy či eutanázie.

Aj napriek rozhodnutiu Ústavného súdu viacerí právnici upozorňujú, že všetky tri otázky zasahujú do ľudských práv, a preto nemôžu byť predmetom referenda. V ňom bude totiž väčšina rozhodovať o právach menších skupín. Prenesenie platného hlasovania do praxe môže preto znamenať ich diskrimináciu. Podľa Martina Macka, riaditeľa iniciatívy Inakosť, ktorá sa venuje LGBTI komunitám, môže sa tým zamedziť prístup časti obyvateľstva k právnym inštitútom manželstva, adopcií a registrovaných partnerstiev, ktoré spadajú pod právo na súkromie a rodinný život.

Po platnom referende by mali poslanci parlamentu začleniť jeho odpovede do zákonov. Buď budú novelizovať staré zákony, alebo pripravia nové. Tieto zákony môžu potom menšiny napadnúť na súdoch.

Ústavný právnik Peter Kresák nedávno pre Pravdu uviedol, že platné výsledky premietnuté do zákonov by mohli mať dohru až na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Ak zákony budú podľa neho kopírovať referendové otázky, môže vzniknúť pochybnosť o ich ústavnosti. „Záležalo by to od toho, v akej forme sa odpovede dostanú do právnej normy. Ak by sa to tam dostalo zhruba tak, ako to navrhuje referendum, videl by som tam dôvod na napadnutie,“ povedal včera.

Ústavný právnik Marián Giba upozorňuje, že ťažkosti môžu nastať najmä pri druhej otázke, ktorou chce referendum zakázať adopciu detí pre páry rovnakého pohlavia. Ak parlament schváli zákon, ktorým osvojenie detí homosexuálom zakáže, môže vzniknúť pochybnosť o jeho ústavnosti. Podľa neho by bolo možné napadnúť takýto zákon na Ústavnom súde, rovnako ako všetky ostatné. „Tam by bolo možné minimálne vysloviť pochybnosť o tom, či to nie je diskriminácia na základe sexuálnej orientácie, a zároveň by to bola otázka pre Ústavný súd,“ vysvetlil. Na Ústavnom súde môžu zákony podľa ústavy napadnúť len orgány verejnej moci, napríklad prezident, vláda či generálny prokurátor.

Bežní ľudia, ktorí chcú upozorniť na porušovanie ľudských práv, to musia skúsiť najprv na okresných súdoch. Ak neuspejú ani v odvolaniach, posledným krokom môže byť Ústavný súd. „V konaní pred Ústavným súdom však bude nutné presne zdôvodniť, v čom mali byť práva jednotlivca porušené. Celý tento proces môže mať prípad od prípadu rôznu dĺžku trvania, rádovo to môžu byť aj roky,“ skonštatoval Giba.

Pri prípadnom zákone o zákaze adopcie detí pármi homosexuálmi ústavný právnik upozorňuje na jeden paradox. „Ak nie je nejakým spôsobom právne podchytené spolužitie osôb rovnakého pohlavia, tak je technicky dosť ťažké si predstaviť, ako by mala byť naformulovaná právna úprava, ktorá by im zakazovala adopcie detí,“ dodal Giba. Na Slovensku dnes platí, že adoptovať dieťa si môžu len manželia alebo osamelá osoba, ktorá je slobodná, rozvedená či ovdovená. Iniciatíva Inakosť je pripravená proti prípadným zákonom vyplývajúcim z referenda bojovať.

„Zvažovali by sme všetky právne možnosti, ktoré by nám boli dostupné v medziach dnešnej ústavy. Ak taká situácia nastane, budeme zvažovať všetko,“ povedal jej riaditeľ Macko. Vypísanie referenda žiadala Aliancia za rodinu u prezidenta koncom augusta, keď mu doručila petíciu asi so 400-tisíc podpismi. Prezident by mal hlasovanie po doručení rozhodnutia z Ústavného súdu vypísať zhruba do troch týždňov.

Od roku 1993 sa na Slovensku konalo sedem referend. Iba jedno z nich, o vstupe do Európskej únie, bolo úspešné. Na to, aby bolo referendum platné, musí sa na ňom zúčastniť viac ako 50 percent oprávnených voličov.