V anonymnom dotazníku môžu odpovedať na to, v akých podmienkach ich dieťa vyrastá, napríklad, či má vlastnú izbu alebo aké knihy môže nájsť v domácej knižnici. Piatacky elektronický monitor spolu s rodičovským dotazníkom sa spustil v 200 školách 12. novembra a potrvá do konca mesiaca.
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NUCEM), ktorý monitor zastrešuje, chce aj takto zistiť, ako výsledky žiakov v škole ovplyvňuje ich rodinné zázemie. „Chceme potvrdiť alebo vyvrátiť hypotézu, že čím je dieťa mladšie, tým je jeho školský úspech viac závislý od sociálneho, ekonomického a kultúrneho zázemia vlastnej rodiny,“ uviedla Zuzana Juščáková z NUCEM-u.
Rodičia dotazník môžu vyplniť cez internet doma alebo v školskej učebni, prípadne dostanú od školy papierovú formu. Ústav rodičom garantuje anonymitu a tvrdí, že nezverejní výsledky konkrétnej školy, triedy alebo žiaka.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej takéto ankety majú opodstatnenie. „Mali by dávať spätnú väzbu aj tým, ktorí ovplyvňujú školský systém a jeho financovanie,“ hovorí Kusá. Nie všetci rodičia majú podľa nej schopnosti a možnosti, aby svoje deti podporovali, motivovali, prípadne doučovali. Škola by však mala byť miestom, kde by šancu na úspech v živote mali dostať všetky deti bez ohľadu na ich zázemie. Podobné prieskumy začali robiť aj v susednom Česku. „Zohľadňovanie socioekonomického a teritoriálneho kontextu je veľmi dôležité. Česká školská inšpekcia s týmito aspektmi tiež začína pracovať aj na úrovni testovaní,“ uviedol pre Pravdu Ondřej Andrys, zástupca hlavného inšpektora Českej školskej inšpekcie. U nich dotazníky vypĺňajú zatiaľ len žiaci.
Veľký vplyv sociálneho a ekonomického zázemia žiakov na ich výkony sa ukázal už pred rokom pri výsledkoch medzinárodného testovania PISA u 15-ročných detí, kde Slovensko dosiahlo podpriemerné výsledky. Na teste sa zúčastnilo 34 krajín OECD.
Sociálne zázemie sa vtedy zisťovalo na základe anonymných údajov o vzdelaní a zamestnaní rodičov, ale aj o vybavení domácnosti. V otázkach sa detí pýtali, či majú písací stôl, tiché miesto na učenie sa, koľko kníh je v domácnosti a či sú medzi nimi aj encyklopédie a klasická literatúra. Zisťoval sa aj prístup na internet. Naši žiaci zo sociálne slabších rodín mali v PISA horšie výsledky ako deti zo sociálne najslabších rodín v iných krajinách, čo je možné považovať za dôkaz, že vplyv sociálneho zázemia je na Slovensku silnejší ako v iných štátoch.
Z dotazníka PISA vychádzal teraz ústav certifikovaných meraní pri príprave otázok pre rodičov piatakov. Svoj prieskum odôvodňuje aj tým, že sledovanie a vyhodnocovanie vplyvu zázemia žiaka na jeho výkon odporúčajú Slovensku experti OECD.
Do testovania piatakov elektronickou formou sa zapojilo približne 200 škôl. Podľa termínu, ktorý škole vyhovuje, budú piataci robiť testy až do konca novembra. Výsledky by školy mali vedieť do konca roka. Tie by im mali dať presnejší obraz o tom, ako sú na tom s vedomosťami ich žiaci po nástupe na druhý stupeň základnej školy.
Testy zo slovenčiny a matematiky majú podobne ako vlani po 30 úloh a na ich vypracovanie majú pri každom predmete hodinu. Pilotné testovanie piatakov sa robí už tretí rok, budúci rok sa plánuje generálna skúška vo väčšom počte škôl. Po nej podľa toho, ako rozhodne rezort školstva, by malo nasledovať riadne celoštátne testovanie piatakov.
V susednej Českej republike tento rok prešli od plošného testovania piatakov a deviatakov k testom iba na vybranej vzorke škôl. „Dôvod je hlavne ten, že informácie, ktoré potrebuje štát, cez výberové testovania stačia,“ vysvetlil Andrys z Českej školskej inšpekcie. Možnosť dobrovoľne sa zapojiť do testovania však majú všetky školy.