Ochranári tvrdia, že je to veľa. Vlci podľa nich nie sú premnožení a neohrozujú život človeka. Na to, koľko vlkov na Slovensku žije, má každá strana inú odpoveď. Odhady sa pohybujú naozaj vo veľkom rozpätí od 250 až do vyše 2-tisíc. Poľovnícka sezóna sa začala od novembra, strieľať vlkov môžu do polovice januára.
Za prvý novembrový týždeň ulovili dvoch vlkov v revíri Chránená poľovná oblasť Poľana. Ihneď ako zviera zastrelia, musia podľa predpisov privolať pracovníka štátnej ochrany prírody a pracovníka pozemkového a lesného odboru okresného úradu. „V našom revíri odhadujeme početnosť 15 až 20 vlkov, každý rok sa u nás uloví tri až päť kusov. Či ich aj teraz bude toľko, ťažko povedať,“ spresnil poľovný hospodár revíru Ján Nôžka.
Vlci sa vyskytujú najmä v severnej časti Slovenska od českej hranice až po ukrajinskú, najviac ich žije v Prešovskom kraji, konkrétne v Čergovskom pohorí, kde je ich lov povolený. Úplný zákaz odstrelu platí vo viacerých lokalitách, ide napríklad o hraničné územia na prechodoch do Česka a Maďarska. Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia VLK uviedol, že poľovníci extrémne preháňajú počty vlkov a ich vplyv na poľovnú zver, aby mohli zdôvodniť ich odstrel. Odvoláva sa pri tom na poľovnícku štatistickú ročenku, ktorú zverejnilo Národné lesnícke centrum. V nej sa uvádza, že na Slovensku žilo vlani 2 102 vlkov. Podľa odhadov lesoochranárskeho zoskupenia ich bolo v našich lesoch k marcu tohto roka asi len 250.
Štatistika lesníckeho centra tiež tvrdí, že tieto dravce za vlaňajšok spôsobili škody na 1 763 poľovnej zveri, z toho jelenej zveri bolo 997 kusov. Lukáč upozornil, že počas minuloročnej loveckej sezóny poľovníci ulovili 27 987 jeleňov. „Vplyv vlkov na stavy jelenej zveri je evidentne zanedbateľný a rozhodujúcim činiteľom sú poľovníci,“ konštatoval ochranár.
Vlk dravý je podľa Lukáča považovaný za „sanitára lesa“. Loví slabú alebo hendikepovanú zver, čím umožňuje, aby prežili silnejšie jedince. Tiež udržiava stavy jelenej zveri na takej úrovni, aby spásaním neničili stromy a tým aj prirodzenú obnovu lesov. Odstrel vlkov nemá podľa Lukáča žiadne opodstatnenie aj preto, že neohrozuje život človeka. „Vlci sa nestrieľajú ani pre mäso, ani preto, že by spôsobovali nejaké nebezpečenstvo pre človeka. Je to vyslovene poľovnícka chuť prísť k trofejam,“ podotkol Lukáč.
Poľovníci priznávajú, že údaje v štatistike sú nadhodnotené, limit na odstrel vlkov však považujú za správny. Riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba reagoval, že sa pri ňom neriadia údajmi lesníckeho centra ale expertným odhadom populácie vlkov. Podľa tohto odhadu sa ich počet pohybuje od 400 do 600.
Rovnakú hranicu 80 kusov určil rezort pôdohospodárstva aj vlani, predvlani bola vyššia, poľovníci mohli odstreliť až 130. Ministerstvo pôdohospodárstva si za stanovením hranice stojí. Podľa riaditeľa tlačového odboru Petra Hajnalu vychádzalo z údajov o početnosti populácie vlka a návrhov kvóty lovu z okresných úradov. „Pri určení kvóty lovu sa vychádza z toho že výška lovu nesmie prekročiť ročný prírastok populácie, znížený o predpokladané prirodzené straty,“ uviedol Hajnala.
Šuba hovorí, že 80 je maximálny počet vlkov, ktorých možno uloviť, vlani poľovníci zastrelili 29. „Keď si vezmeme počet 400 až 600 vlkov a ich rozmnožovanie, tak v žiadnom prípade poľovníci neohrozujú ich populáciu,“ povedal.
Ak poľovníci kvótu prekročia, tak im nehrozia žiadne sankcie. „Napriek hláseniam, ktoré musíme podávať štátnej správe o každom odstrelenom vlku, k prekročeniu môže dôjsť,“ pripustil predseda poľovníckeho združenia Topľa Jozef Ivan. Sankcia za to sa podľa neho poľovníkovi nedá vyrubiť, pretože predpis neporušil vedome.
Poľovnícke združenie v okolí Pokoníc tvrdí, že cielene na tieto dravce nepoľujú. Predseda združenia Ján Bobák prízvukuje, že v prvom rade lovia diviaky a jeleniu zver a vlka odstrelia, len ak na neho v lese natrafia. „Ale vlani, ani predvlani sa nám to nepodarilo vzhľadom na ich spôsob života. Svorka totiž zasahuje do viacerých revírov a stretnutie s vlkmi je menej časté ako s medveďom,“ vysvetlil Bobák.