Socializmus poznačil aj slovenčinu

Obdobie socializmu malo svoj odraz aj v jazyku. Bol to režim, ktorý svojím spôsobom manipuloval celú spoločnosť, politiku, ekonomiku, kultúru i náš každodenný život.

17.11.2014 17:11
debata (90)

Nebol to však nehybný monolit, striedali sa v ňom obdobia mierneho uvoľnenia i prituhnutia, a aj to sa odrážalo v jazyku. Uviedol pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Slavomír Ondrejovič.

Na to, aby sme v jazyku zaznamenali väčšie zmeny, je potrebný dlhší čas, 50 až 100 rokov. Jadro slovnej zásoby sa mení veľmi pomaly, preto aj „hitparády“ najfrekventova­nejších slov pred rokom 1989 a dnes ostávajú takmer rovnaké.

Najčastejšími substantívami ostali tie isté slová v tom istom poradí: rok, človek, deň, život a čas. Zmeny sú viditeľnejšie v publicistike a mediálnej sfére. Tam mal socializmus svoje kľúčové slová ako strana a vláda, kádre, plán, jednomyseľné hlasovanie, bezvýhradná podpora, reálny socializmus, päťročnica, čelom k masám, kolektív či iniciatíva. Postupne sa výrazy, ktoré sa pociťovali ako významovo vyprázdnené, z jazyka vytrácali, prípadne dostali ironický nádych, napríklad svetlé zajtrajšky.

Ondrejovič upozornil, že slová často nadobúdajú nové významy, čo možno ukázať na posunoch v slovách ako boľševik a populizmus, pri iných zasa vzniká nová spájateľnosť. V minulosti sa napríklad slovo pilier používalo v prenesenom zmysle iba vo väzbe pilier niečoho, napr. pilier socializmu.

Dnes sa viac používa v spojeniach dôchodkový pilier, kapitálový pilier, prvý a druhý pilier. Niektoré slová sa spolu z logických dôvodov už neobjavujú, napríklad tuzexová poukážka, súdružská návšteva. Časť spojení ostala, no používajú sa v menšej miere: zvyšovanie úrodnosti, pracovné hrdinstvo, dobývanie kozmu.

Vrátili sa aj slová starosta, snem, župa…

Po novembri 1989 sa do jazyka vrátili niektoré slová spred roka 1945 ako starosta, snem, župa, dražba, bezdomovec. Otvorili sme sa viac svetu, prišli nové technológie, pracovné postupy a to všetko sa podľa Ondrejoviča znovu odzrkadlilo v jazyku. Pribudli slová v oblasti informačných technológii, bankovníctva, životného prostredia, športu, politiky, štátnej správy, kultúry.

Nové slová vznikajú z domácich zdrojov tak, že sa existujúce prostriedky obmieňajú prostredníctvom slovotvorných postupov, ale vzhľadom na globalizáciu pribúdajú najmä internacionalizmy a slová cudzieho pôvodu.

Z ruštiny preniklo do slovenčiny iba málo slov. Patria k nim napríklad kolchoz, kulak, politbyro, politruk či sputnik a perestrojka. Aj za socializmu však bolo v jazyku veľa anglicizmov, najmä v športe a hudbe (kriket, jazz/džez), ale aj v iných oblastiach. Spomeňme si napríklad na dnes už vžitý víkend (pôvodne písané weekend).

Okrem nich sa používalo aj množstvo slov francúzskeho, talianskeho, latinského a gréckeho pôvodu. „Pri preberaní anglických slov by sme však mohli byť uvážlivejší, i keď slovenčina sa s náporom či lavínou slov anglo-amerického pôvodu vyrovnáva vcelku so cťou,“ zdôraznil Ondrejovič. Dodal, že si ich prispôsobuje svojim potrebám a napokon: jazyk preberá to, čo potrebuje. Upozornil, že samotná angličtina sa pýši tým, že prebrala výrazy zo 120 jazykov sveta.

Bohemizmy masívne nenahrádzame

Po rozdelení Česko-Slovenska jazykovedci zaregistrovali zmeny aj v jazyku, veď na Slovensku máme jeden štátny jazyk a čeština sa stala na Slovensku menšinovým jazykom. Nie sme však svedkami toho, že by sa bohemizmy alebo kvázi bohemizmy masívne či nasilu nahrádzali domácimi alebo novými slovami, ako to možno pozorovať napríklad v chorvátčine vo vzťahu k srbčine po rozpade Juhoslávie.

„Zrejme to súvisí s nežnosťou nášho delenia, ale aj s tým, že čeština bola pre Slovákov v minulosti kultúrnym alebo aj spisovným jazykom, a aj dnes má na Slovensku veľký priestor,“ myslí si Ondrejovič. Slovenčina však mala mnohé výrazy odjakživa spoločné s češtinou a v tomto prípade nemá dôvod s nimi hýbať ani po rozdelení štátu.

V Jazykovednom ústave sa pripravuje nové, zásadne prepracované vydanie Česko-slovenského slovníka, čo by mohlo pomôcť používateľom slovenčiny orientovať sa v tejto veci. Slová ako lezúň a hovník, ktoré vraj mali nahradiť slová batoľa a pohovka, vymysleli humoristi. Aj jazykovedci sa na tom zabávali. Ale iba do toho momentu, kým zistili, že niektorí to berú vážne. „V tej chvíli nám zamrzol úsmev na tvári“, dodal.

Moderné technológie, internet, mobily vstúpili do našich životov tak, že si už bez nich mnohí ani nevieme predstaviť život. Ako sa to odráža v písomnom prejave dobre vidieť na blogoch. Podľa Ondrejoviča na jednej strane prezrádzajú nedostatočnú gramotnosť ich pisateľov (stretávame sa aj s tvarmi v hotely, či dokonca v Brusely), ale na druhej strane má aj tento elektronický prejav svetlé stránky.

Je totiž svojím spôsobom tvorivý, vznikajú nové slová, nové spôsoby komunikácie. Keď sa začal používať telegraf, tiež boli obavy, že je to koniec jazyka a kam to dospeje. „Nemalo to ale vtedy na jazyk takmer nijaký dosah a ani teraz nevidím nejaké veľké nebezpečenstvo,“ zdôraznil.

90 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenčina #17. november 1989 #jazykovedci