Laureátov dnes na tlačovej konferencii v Bratislave predstavila Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play. Práve aliancia spolu s Via Iuris dnes slávnostne odovzdali ocenenia Biela Vrana trom príbehom statočných ľudí, za Olega Pastiera ho prevzala manželka.
Detská lekárka nitrianskej fakultnej nemocnice Zuzana Pechočiaková upozornila vedenie nemocnice na bielenie zdravotnej karty svojho pacienta, za čo ju následne v práci šikanovali, preradili ju z oddelenia do príjmovej ambulancie, tiež nemohla vstúpiť do lekárskej izby. Vedenie nemocnice i ministerstvo zdravotníctva najskôr bielenie popierali, no po tlaku médií potvrdila ministerská kontrola porušenie zákona.
Pechočiaková sa následne vrátila na svoje oddelenie. Nositeľka ocenenia je presvedčená, že by sa teraz s odstupom času rozhodla rovnako. „Jednak je to v prospech pacienta, čo bolo vtedy pre mňa kľúčové a druhá vec je, že ma k tomu hnal fakt, že sa netreba uspokojiť so situáciou,“ povedala Pechočiaková. Ako pokračovala, chcela poukázať na to, že ľudia si nemôžu všetko dovoliť, že existujú isté hranice, keď si treba povedať dosť. „A nehovorím to ako frázu,“ doplnila.
Druhou laureátkou ocenenia je bývalá kontrolórka Národného lesníckeho centra Ľubica Lapinová. Odhalila závažné porušenie zákona vo verejnom obstarávaní za viac ako pol milióna eur. Počas kontroly sa riaditeľom stal šéf výberovej komisie kontrolovaného obstarávania. Po tom, ako odmietla jeho žiadosť o úpravu výsledkov kontroly, dostala výpoveď a dodnes je nezamestnaná. Takmer dva roky bojuje so svojim zamestnávateľom o neplatnosť výpovede.
Foto: SITA, Ján Slovák
V Národnom lesníckom centre pracovala 32 rokov a jej zistenia potvrdila i Správa finančnej kontroly. „Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré som podstúpila, to stálo za to,“ poznamenala. Za takúto vec je podľa jej slov potrebné bojovať a treba sa ozvať. „Keď budeme všetci zatvárať oči a zapchávať si uši, spoločnosť nepôjde dopredu, ale bude stáť na mieste, alebo ešte horšie, pôjde horším smerom,“ vysvetlila.
Bielou vranou sa stal za dlhodobý prínos aj disident, vydavateľ samizdatov, básnik a rozhlasový publicista Oleg Pastier. Pred rokom 1989 bol jednou z kľúčových postáv kultúrneho občianskeho samizdatu, žil však pod neustálym dozorom ŠTB, ktorá ho často zadržiavala a vypočúvala. Samizdatom vydával knihy i časopisy, časopis Fragment-K vydáva dodnes.
Dostal novinársku cenu za seriál Rodinné striebro v Slovenskom rozhlase a v roku 2012 získal tiež cenu Dominika Tatarku. Oleg Pastier je podľa spisovateľa a publicistu Martina Milana Šimečku výnimočným príkladom v slovenských dejinách. „Je to prípad kontinuity jeho života a diela. Stal sa disidentom, ale nie preto, že by chcel bojovať s režimom, ale preto, že mal rád literatúru,“ povedal o ňom. Pastier vo svojej práci pokračoval aj po roku 1989. Každý statočný individuálny pokus proti neprávostiam je podľa Olega Pastiera pokusom za nás všetkých.
Biela Vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Združenia ju udeľujú od roku 2008 ako poďakovanie vzácnym ľuďom okolo nás, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť. Ide o ľudí, ktorí konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt, či princípov a mohli pritom podstúpiť riziko, rôzne príkoria či zažiť odsúdenie.