Denník Pravda totiž minulý týždeň upozornil, že o podozrivých nákupoch v niektorých nemocniciach Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vedel, políciu ani prokuratúru však nikto neinformoval. Zmeniť to má práve memorandum o spolupráci. Analytik tvrdí, že od tohto stretnutia verejnosť očakávala viac.
Pre sporné obstarávania včera niekoľko hodín rokovali zástupcovia Generálnej prokuratúry, Najvyššieho kontrolného úradu aj Policajného zboru. Mali sa dohodnúť na lepšej súčinnosti pri odhaľovaní trestných činov. „Výsledkom stretnutia je, že pripravíme memorandum o vzájomnej spolupráci. Chceme dosiahnuť, aby naše represívne orgány čo najefektívnejšie využívali závery kontrol NKÚ. Následne môžeme vyvodzovať dôsledky voči tým, čo nehospodárne nakladajú s verejnými prostriedkami,“ povedal Peter Šufliarsky, námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek.
Generálna prokuratúra chce predísť tomu, aby jeden štátny orgán o porušení zákonov vedel, ale druhému to nepovedal. Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku HPI Tomáš Szalay si však nie je istý, či to vyrieši nejaké memorandum. „To naozaj musel padnúť jeden z najvyšších ústavných činiteľov, aby tieto štátne orgány začali spolu komunikovať a hľadať spoločné riešenia? Zdá sa mi to zvláštne, ale lepšie, že to urobili neskôr ako nikdy. Stále tvrdím, že NKÚ je pri dnešnom nastavení bezzubá inštitúcia a nejaké memorandum to nevyrieši,“ povedal Szalay.
Memorandum má byť hotové v najbližších mesiacoch. Cieľom je, aby si tieto štátne orgány čo najrýchlejšie vymieňali informácie o kontrolách a pri podozreniach okamžite konali. Zapojiť chcú krajské riaditeľstvá Policajného zboru, ako aj krajské prokuratúry. Svoje zistenia by si mali vymieňať online.
Denník Pravda upozornil, že Najvyšší kontrolný úrad si sporné obstarávania v nemocniciach všimol už pred dvoma rokmi. O výsledkoch kontrol vydal správu, v ktorej skonštatoval viaceré porušenia zákona o verejnom obstarávaní v rokoch 2009 až 2011. Týkalo sa to nemocníc v Trenčíne, Trnave, Bratislave a Košiciach. Prokuratúru nik na podozrenia neupozornil. Napríklad trenčianska prokuratúra začala minulý týždeň konať až po článku v denníku Pravda, ktorý sa týkal kúpy CT prístroja za 2,3 milióna eur v roku 2010. NKÚ v správe konštatoval, že iná súkromná spoločnosť kúpila podobný prístroj o polovicu lacnejšie.
Podpredseda NKÚ Vladimír Tóth včera argumentoval tým, že trestný čin podľa neho spáchaný nebol. „Trestné oznámenie sme nepodali, pretože sme nemali podozrenie zo spáchania trestného činu. Vychádzame iba z toho, čo je zaprotokolované. To, že médiá hovoria o závažných porušeniach zákona alebo predražených obchodoch, ešte neznamená, že predražené naozaj boli. My sme urobili všetky potrebné kroky,“ povedal Tóth s tým, že nechceli zbytočne iniciovať vyšetrovanie. Podľa neho by to bolo nehospodárne.
Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Daniel Goga poznamenal, že v najbližších dňoch má padnúť prvé rozhodnutie. Ktorej trestnej veci, prípadne ktorej nemocnice sa má týkať, však nespresnil.
Prečo teda prokuratúra v niektorých veciach koná a v iných nie? „Prokuratúra nemôže konať, ak nemá podozrenie z trestného činu. Darmo NKÚ zverejní správu, v ktorej poukáže na porušenie zákona, ak tam nie sú znaky trestného činu. My nemôžeme preverovať všetky ich zistenia. Zameriavame sa len na tie, ktoré sú z trestného hľadiska relevantné a významné. V tých konáme,“ vysvetlil Šufliarsky. Obstarávanie v piešťanskej nemocnici si preklepli preto, že v médiách boli denne zverejňované informácie, ktoré naznačovali spáchanie trestného činu. Napriek tomu si nemyslí, že by médiá nahrádzali prokuratúru alebo iné štátne orgány.