Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák predloží návrh na nášho kandidáta generálnemu tajomníkovi Rady Európskej únie Thorbjornovi Jaglandovi. Kandidáta na post sudcu potom ešte musí odobriť poradný výbor EÚ a napokon zástupcovia členských krajín Únie.
Návrh na kandidatúru Šváby predložila na vládu Súdna rada. Šváby 10. novembra vyhral na súdnej rade súboj s bývalým ústavným sudcom a súčasným poradcom prezidenta Jánom Mazákom. Po voľbe pre agentúru SITA uviedol, že Mazák bol dôstojným kandidátom a považuje za veľkú poctu, že Súdna rada SR dala práve jemu oprávnenie na druhý mandát. Dodal, že sa chce zamerať aj na posilnenie dialógu medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov, osobitne slovenskými súdmi.
Dušan Šváby začínal ako sudca Okresného súdu v Bratislave. Bol tiež podpredsedom Krajského súdu v Bratislave. Pôsobil aj ako člen sekcie občianskeho a rodinného práva pri Inštitúte práva ministerstva spravodlivosti. Zastával tiež funkciu dočasného sudca Najvyššieho súdu SR, kde bol poverený obchodnou agendou. V rokoch 2000–2004 bol sudcom Ústavného súdu SR. Bol aj členom Európskej komisie pre ľudské práva v Štrasburgu.
Súdny dvor poskytuje výklad právnych predpisov EÚ, aby sa zabezpečilo ich rovnaké uplatňovanie vo všetkých členských štátoch EÚ. Takisto rozhoduje právne spory medzi vládami členských štátov a inštitúciami EÚ. Aj jednotlivci, spoločnosti alebo organizácie sa môžu obrátiť na súd so žalobou, keď majú pocit, že inštitúcia EÚ porušila ich práva.
Súdny dvor EÚ sa skladá z 28 sudcov (každý z jedného štátu) a z deviatich generálnych advokátov. Menujú ich po vzájomnej dohode vlád členských štátov a po porade s výborom, ktorý je poverený poskytnutím stanoviska o vhodnosti kandidátov navrhnutých na výkon funkcií.
Ich funkčné obdobie trvá šesť rokov, existuje možnosť opätovného vymenovania do tejto funkcie. Členovia Súdneho dvora EÚ sú vyberaní spomedzi osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a vo svojich krajinách spĺňajú podmienky na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva.
Stratégia rodovej rovnosti chce naštartovať sociálne zmeny
Cieľom Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti na roky 2014 až 2019 a na ňu naviazaného akčného plánu je naštartovať sociálne zmeny v slovenskej spoločnosti a presadiť rovnosť do praxe. Ako vysvetlila riaditeľka odboru rodovej rovnosti ministerstva práce Oľga Pietruchová, stratégia je o vytváraní štrukturálnych podmienok a odstraňovaní sociálnych nerovností, ktoré sú v našej spoločnosti hlavne v neprospech žien a v neprospech matiek.
„Ide o spravodlivé vnímanie úloh mužov a žien, pričom chceme odstrániť nespravodlivosť voči ženám, ktorá je v našej spoločnosti stále zakotvená,“ poznamenala. Vláda dnes na svojom rokovaní návrh stratégie z dielne rezortu práce schválila. Dokument odobrila na svojom zasadnutí 22. októbra aj Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, následne putoval na rokovanie vlády.
Materiál rieši napríklad vytvorenie podmienok pre zosúladenie rodinného a pracovného života, keďže, ako povedala Pietruchová, „hlavne matky malých detí majú stále problémy zamestnať sa a zamestnávatelia ich neradi po materskej prijímajú do práce a hľadajú možnosti, ako sa ich zbaviť“. Rezort chce preto stratégiou vytvárať podmienky, aby si matky aj otcovia mohli zosúladiť rodinný a pracovný život, aby existovali flexibilné pracovné miesta ako aj služby starostlivosti o deti, aby sa nemuseli rozhodovať medzi povolaním a rodinou.
Rodovú nerovnosť ovplyvňujú v SR viaceré faktory, ide napríklad o tradičné rozdelenie rodových rolí, nízku znalosť svojich práv a agendy rovnosti, ale aj nedostatok sociálnych služieb, ktoré by umožnili lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život. „Ciele odrážajú najmarkantnejšie problémy a rodové rozdiely, ktoré sa snaží predkladaný dokument pomenovať a navrhovať riešenia,“ píše sa v materiáli.
Návrhy Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 – 2019 sa však podľa viacerých mimovládnych organizácií nezameriavajú na skutočné požiadavky matiek a žien, no riešia ich len z pohľadu zamestnanosti a výrobnej sily.
Organizácie, napríklad Fórum života, Aliancia za rodinu, Fórum kresťanských inštitúcií či Spoločenstvo Ladislava Hanusa preto očakávajú, že po tom, ako vláda stratégiu rodovej rovnosti spolu s akčným plánom schváli, ministri a štátni tajomníci uvoľnia svoje úlohy a pozície ženám.
Jedným z cieľov stratégie je totiž zvýšiť podiel žien v najvyšších rozhodovacích pozíciách. „Podporujeme vládu v tomto kroku, aby bolo viac žien ministerkami,“ poznamenal hovorca Aliancie za rodinu Anton Chromík.
Mimovládky si myslia, že žena by sa mala slobodne rozhodovať, či chce zostať doma s deťmi alebo chce ísť pracovať. Vítajú však opatrenie, ktoré hovorí o tom, že keď sa žena rozhodne pracovať, zamestnanie bude prispôsobené jej rodičovským povinnostiam.
V slovensko-ruskej komisii už nebude Lajčák ani Rogozin
Spolupredsedom medzivládnej slovensko-ruskej komisie pre hospodársku spoluprácu už nebude za slovenskú stranu minister zahraničných vecí, ale minister hospodárstva. Miroslava Lajčáka tak v rokovaniach s Rusmi nahradí Pavol Pavlis.
Zmenu vo štvrtok na rokovaní schválila vláda. Reagovala tak na skutočnosť, že Rusi uvoľnili z funkcie predsedu ruskej časti tejto komisie vicepremiéra Dmitrija Rogozina a nahradili ho ministrom obchodu a priemyslu Denisom Manturovom.
„Zmena na postoch predsedov oboch národných častí komisie by súčasne mala umožniť obnovenie pracovnej činnosti komisie, ktorej ostatné zasadnutie sa konalo v marci 2013 v Moskve,“ píše sa v predkladacej správe schváleného vládneho materiálu.
Rokovanie komisie, ktoré bolo naplánované na tento rok, odložili po tom, ako sa naštrbili vzťahy Európskej únie s Ruskom. Rogozin sa totiž nachádza na sankčnom zozname EÚ a teda nesmie vycestovať do členských štátov únie.
Dmitrij Rogozin mal prísť na návštevu Slovenska v júni. Práve vtedy pobúril tým, že Rumunsku, ktoré mu pri návrate z Podnesterska nedovolilo prelet nad svojím územím, odkázal, že nabudúce poletí v bombardéri. Vtedajší prezident Ivan Gašparovič sa vyjadril, že by nemal problém s tým, aby Rogozin do Bratislavy prišiel.
ÚPN chce kupovať techniku
Ústav pamäti národa (ÚPN) žiada navýšiť budúcoročný rozpočet o prostriedky potrebné na nákup techniky. Ako sa uvádza v materiáli, ktorý predložil ústav na rokovanie vlády, v ústave nie je vyriešená archivácia filmov. Natočený materiál sa skladuje na rôznych médiách. Vzhľadom na vysoký objem údajov, nad 10 TB (terabajtov), je nutné obstarať diskový priestor, ktorý bude slúžiť na ukladanie a prezeranie týchto údajov. ÚPN na diskové pole, ktoré by slúžilo na archiváciu filmov, žiada 7-tisíc eur.
ÚPN by chcel kúpiť aj nový poštový server za 6-tisíc eur. Súčasný server má už 12 rokov, je pomalý, má plný diskový priestor a už ho nie je možné upgradovať. Server slúži na e-mailovú komunikáciu pracovníkov ÚPN a zároveň je na ňom prevádzkovaný webový portál intranetovej stránky ústavu.
Počet študentov na niektorých odboroch bude možno určovať kvóta
Na Slovensku máme priveľa univerzít, ktoré poskytujú všetky tri stupne vysokoškolského vzdelávania. Súčasne u nás chýbajú vysoké školy orientované na bakalárske štúdium s priamym zameraním na prax. Konštatuje to Akreditačná komisia, poradný orgán vlády, s tým, že vysoký počet škôl súvisí s vysokým počtom prijímaných študentov. Komisia preto navrhuje odstrániť financovanie podľa počtu študentov na vysokých školách a zvážiť zavedenie maximálneho počtu študentov pre niektoré študijné programy. Uvádza sa to v Správu o činnosti Akreditačnej komisie za obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013, ktorú ministri tiež prerokujú.
Z dielne rezortu školstva je aj Správa o stave výskumu a vývoja Slovenskej republiky za rok 2013. Percentuálne výdavky z hrubého domáceho produktu (HDP) na výskum a vývoj v roku 2013 mierne narástli. Kým v roku 2012 tvorili výdavky na výskum a vývoj 0,82 percenta HDP, vlani tvorili tieto výdavky 0,85 percenta HDP. V rámci schválenej Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu bol pritom stanovený cieľ dosiahnuť do roku 2020 celkové výdavky na výskum a vývoj vo výške 1,2 percenta HDP.