Urobiť to chce novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorú včera schválila vláda. Zamestnávateľské asociácie a experti však upozorňujú, že niektoré firmy to môže diskriminovať.
Návrh zákona zakazuje firmám so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje zistiť, kto ich vlastní, zúčastniť sa na verejnom obstarávaní. Z verejnej súťaže bude vylúčená aj eseročka či akciovka, ktorá síce sídli na Slovensku, ale má spoločníkov či akcionárov v krajinách vo firmách, kde je problém dozvedieť sa, kto za nimi stojí. Zákaz súťažiť o verejné zákazky budú mať do tretice spoločnosti, kde vlastnia podiel verejní funkcionári, napríklad poslanci alebo členovia vlády. Stačí, aby v nich mali 10-percentný podiel a automaticky budú zo súťaže vylúčené.
Premiér uviedol, že nový zákon pomôže účinnejšie kontrolovať, kam plynú štátne peniaze. „Napríklad ak by sa nejaká schránková firma, kde sa nevieme dostať k informáciám, kto je skutočný vlastník, prihlásila do verejného obstarávania, zo zákona je z neho priamo vylúčená,“ vysvetlil.
Myšlienka, ako reagovať na takzvané schránkové firmy, vznikla podľa premiéra v čase, keď sa prevalilo financovanie strany SDKÚ cez schránkové firmy v zahraničí. Neskôr sa k nej opakovane vracali. O téme sa podľa Fica naposledy diskutovalo pred takmer dvoma týždňami, keď sa opozícia pokúsila odvolať jeho aj Pašku pre kauzu predraženého nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici.
Podľa advokáta Andreja Leontieva z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c vylúčenie niektorých spoločností z verejných obstarávaní len preto, že sa nedá zistiť ich majetková štruktúra, by mohlo byť v rozpore s európskym právom verejného obstarávania. „Ďalší problém môže byť s diskrimináciou, ak sa vylúčia aj také spoločnosti z verejného obstarávania, ktorých majetková štruktúra sa síce nedá zistiť, ale ktoré sú súčasne legálne právne formy v niektorom členskom štáte Európskej únie, napríklad Cyprus,“ uviedol. Slabina je podľa neho aj v tom, že chýba akákoľvek verejná kontrola nad dodržiavaním týchto povinností a nie sú žiadne sankcie pre fyzické osoby, ale len pre spoločnosti, aj to s relatívne nízkou pokutou. Podľa advokátskej kancelárie by namiesto vopred zakázanej účasti pomohlo žiadať od každého víťazného uchádzača, aby podľa európskych predpisov proti praniu špinavých peňazí rozkryl vlastníctvo až po takzvaného konečného užívateľa výhod a aby za pravdivosť zodpovedala konkrétna fyzická osoba.
Zamestnávatelia na sprísnenie pravidiel vo verejných súťažiach zatiaľ reagujú opatrne. Nepopierajú, že v boji proti podozrivým firmám s nejasným pozadím môžu pomôcť, na druhej strane však upozorňujú, že môže ísť aj o diskrimináciu. Tá by nastala podľa nich v prípade, že medzi vylúčené firmy by sa zaradili aj tie so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
„Pokiaľ by sa jednalo o spoločnosti, v ktorých sú vlastníci so sídlom v členských krajinách Európskej únie, jednoznačne sa jedná o diskrimináciu z pohľadu európskeho práva,“ skonštatoval výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gašpar. Znenie, v akom premiér včera predstavil návrh zákona, podľa Gašpara pripúšťa možnosť, že vylúčenie by mohlo postihnúť aj niektoré krajiny v únii. "Ide o diskutabilné opatrenie, skôr by sme mali hovoriť o tom, aby víťazi verejných obstarávaní garantovali svojou históriou.
Účinnejšie by v boji proti netransparentnosti verejných súťaží podľa Gašpara bolo žiadať od firmy, aby garantovala splnenie podmienok, ktoré by jej vyplynuli ako víťazovi súťaže. Ako príklad uviedol oblasť stavebníctva. Víťazná firma by podľa neho mala sama zabezpečiť výkon prác vo vlastnej réžii a nie cez subdodávateľské firmy, ako sa to deje dnes. Firma by mala tiež preukázať aj technickú a odbornú zdatnosť. Takéto riešenie by podľa neho pomohlo viac, ako vopred vyčleňovať zo súťaží firmy na základe určeného kľúča. „Skôr by sme mali hovoriť o tom, aby víťazi obstarávaní garantovali svojou históriou, výkonom práce a skúsenosťami, že zákazku sú schopní splniť riadne načas a v primeranej kvalite,“ dodal Gašpar.
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka hovorí, že problém s transparentnosťou verejných obstarávaní a možnými korupčnými následkami je na Slovensku obrovský. „Dnes sa mnohé firmy nezúčastňujú verejných súťaží, lebo už dopredu kalkujú s tým, že je jasný výsledok a nebudú tam robiť krovie,“ vysvetľuje. Návrh zákona z toho dôvodu považuje za krok správnym smerom, ktorý umožní súťažiť aj firmám, ktoré by sa inak neprihlásili. Upozorňuje však tiež na problém možnej diskriminácie. Ak firmy vedia hodnoverne preukázať, kto za nimi stojí, tak napriek tomu, že sídlia napríklad v Belize, nemali by byť podľa neho vylúčené z verejných zákaziek. Na to je podľa neho potrebné nájsť správny mechanizmus a urobiť medzinárodnú právnu analýzu.
Návrh zákona pôjde na rokovanie parlamentu v utorok v skrátenom legislatívnom konaní. Ak ho poslanci schvália a prezident podpíše, platiť by mal už od januára budúceho roka.