Po neúspechu SDKÚ v komunálnych voľbách očakávali jej členovia, ako aj verejnosť zásadné zmeny. Namiesto toho sa na včerajšom prezídiu riešil nový pokladník strany. Bola jeho voľba v súčasnej situácii nevyhnutná?
Ide skôr o symbolické opatrenie. Funkcia pokladníka je síce dôležitá, ale nie v dnešnej situácii. Strana rieši vlastnú existenciu, či bude, alebo nebude. Okrem toho zvolenie Ľudovíta Kaníka za pokladníka považujem za zvláštne. Aj on je spojený s neúspechom strany, ktorý v poslednom čase zaznamenala. Stačí sa pozrieť na voľby do vyšších územných celkov, v ktorých Kaník neuspel. On určite nie je človek, ktorý by stranu z hocijakého postu dokázal potiahnuť.
Z SDKÚ odchádzajú dlhoroční členovia, rozpadávajú sa jej zväzy, najnovšie zanikol jej poslanecký klub. Je to definitívny koniec strany?
Strana sa rozpadáva, to je fakt. Dnes už nemá vlastný poslanecký klub a v prieskumoch verejnej mienky má tri alebo štyri percentá. Nádej však zomiera posledná. Strany sa pred parlamentnými voľbami zvyknú zmobilizovať, a to bude aj prípad SDKÚ. Volebný výsledok rozhodne o jej osude.
Má šancu dostať sa do parlamentu?
Ťažko povedať, rozpad strany veľmi pokročil. V súčasnosti to však vyzerá tak, že sa do parlamentu nedostane. Hovoria o tom klesajúce preferencie. Vedenie by muselo urobiť niečo veľmi razantné. Hĺbkovo sa zaoberať personálnymi aj programovými otázkami, spôsobom vedenia politiky, ako aj sebaprezentácie. Nazval by som to zásadným reštartom. Pokiaľ sa to neudeje a strana sa do parlamentu nedostane, umrie prirodzenou smrťou. Toho sme boli svedkom niekoľkokrát. Zomreli aj strany, o ktorých by sme si to ani nepomysleli.
Čo by mal urobiť predseda Pavol Frešo, aby túto situáciu zvrátil? Stále hovorí o trpezlivosti a potrebe nových tvárí…
Máte pravdu, opakuje stále to isté. Nesmie to robiť. Strana potrebuje reštart a trpezlivosť jej nepomôže. Naopak, dovedie ju k zániku. Frešo by mal vyslyšať to, čo bolo na poslednom sneme jasne povedané. Mal by z funkcie odísť. Aj tento snem urýchlil rozkladné procesy, ktorými SDKÚ dávno trpela. Bol hocičím, len nie dôstojným snemom strany.
Myslíte, že by Frešov odchod stačil a strana by sa pozviechala?
To neviem, ale je to jedna z ciest. Súčasťou reštartu musí byť aj jeho výmena. Či by to strane pomohlo, alebo nie, je dnes vo hviezdach. SDKÚ je zavedená značka. Má v spoločnosti dobré meno, spája sa s pádom mečiarizmu a mnohými pozitívnymi vecami. Má cveng, ale nesmie sa ďalej kriviť. Čím dlhšie bude trvať jej agónia, tým dlhšie potrvá jej obnova.
Prečo sa Frešo tak kŕčovito drží svojho miesta?
Tomu nerozumie nikto, ani ja. Z pozície človeka, ktorý nie je politikom, je to nepochopiteľné. Netreba však zabúdať, že v politike ide v prvom rade o moc.
Členovia SDKÚ najnovšie hovoria o veľkom spájaní pravicových strán, ktoré by dokázali konkurovať Smeru. Nie je podľa vás zvláštne, že to navrhuje strana pod hranicou zvoliteľnosti?
Pripomína mi to jeden vtip, keď blcha hovorí slonovi: Spojme sa a poďme sa biť s medveďom… Na druhej strane SDKÚ chápem. Najslabšej strane by takéto spojenie najviac pomohlo. Je však úsmevné, že chce toto spojenie iniciovať a sama má len tri-štyri percentá.
Odišli z SDKÚ v tomto týždni
- v stredu odstúpil bývalý podpredseda strany Martin Fedor a následne zanikol poslanecký klub
- vystúpil aj jediný primátor SDKÚ v Trenčianskom kraji Štefan Škultéty
- rozpadol sa miestny zväz strany v Prievidzi
- v Partizánskom či vo Vígľaši vystúpila väčšina členov
- odišla dvojica bývalých hovorcov Michal Lukáč a Martin Maťko
- vystúpil aj šéf Kancelárie verejného ochrancu práv Marián Török
- odísť a založiť si novú stranu chce aj bývalá šéfka rádia Expres Eva Babitzová