Najnovší návrh, ktorý firmy bez známeho majiteľa vylučuje zo súťaží o verejné zákazky, schválila tento štvrtok vláda. Či bude aj v budúcnosti platiť, závisí podľa odborníkov od reakcie Európskej únie.
S reformou verejných súťaží prišla bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (vtedy SDKÚ, dnes Most-Híd) v roku 2011. V novom zákone dala pre schránkové firmy podmienku. Museli označiť, kto bude konečným prijímateľom výhod zo zákazky. Pre pád vlády však reforma nebola dotiahnutá do konca. Úspech v tomto smere nepriniesla ani novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú v roku 2013 predstavil minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Ten však ukladá povinnosť identifikovať akcionársku štruktúru uchádzača a jeho materských firiem len pri veľkých zákazkách nad 10 miliónov eur.
Advokát Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c tvrdí, že ide o komplikovanú právnu tému. Európske predpisy verejného obstarávania totiž presne definujú, čo môžu členské krajiny od uchádzačov o zákazky žiadať. Stanovovanie dodatočných podmienok na preukazovanie vlastníckej štruktúry a vylučovanie určitých právnych foriem, ako navrhuje súčasná vláda, v nich nie je. „Každá úprava nad tento rámec môže byť v rozpore s právom Európskej únie z dôvodu, že obmedzuje voľný pohyb tovaru a služieb alebo diskriminuje podnikateľov z niektorých členských štátov Európskej únie, napríklad z Cypru,“ spresnil Leontiev.
Jediná legálna možnosť, ako stransparentniť vlastníctvo uchádzačov vo verejných súťažiach cez zákon, je podľa Leontieva použiť európske predpisy na boj proti praniu špinavých peňazí. Advokát pripustil, že tieto predpisy sa síce netýkajú priamo verejného obstarávania, ale členský štát ich môže aplikovať aj na verejné obstarávanie. „Tieto predpisy tiež dobre definujú osobu, ktorá je konečným užívateľom výhod, a použitá definícia pokrýva aj nastrčených vlastníkov, ktorých vládny návrh momentálne vôbec nerieši,“ vysvetlil Leontiev. Toto riešenie, ktoré má oporu v európskom práve, by podľa neho nemuselo byť v rozpore s európskym verejným obstarávaním.
Napríklad v Česku dnes platí, že preukazovať sa musia len akcionári uchádzača alebo subdodávateľa v prípade, ak vlastnia viac ako 10 percent. Situácia tam podľa advokáta nie je o nič lepšia ako u nás. Viaceré pokusy politikov o povinné odkrývanie vlastníctva zlyhali aj v Česku.
Vládny návrh hovorí, že z verejných súťaží budú automaticky vylúčené firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje zistiť, kto ich vlastní. Zákaz by mal platiť aj pre eseročky a akciovky, ktoré síce na Slovensku sídlia, ale spoločníkov či akcionárov majú v krajinách, kde je opäť problém so zistením skutočného majiteľa. Stop v tendroch do tretice dostanú spoločnosti, kde vlastnia 10 alebo viac percent z podielu verejní funkcionári.
S návrhom zákona po kauze predraženého nákupu CT prístroja v piešťanskej nemocnici prišla aj časť opozície. Ďalší návrh pripravuje strana Sieť. Poslanec Miroslav Beblavý (Sieť) hovorí, že aby návrh bol medzinárodne akceptovaný, schránková firma by sa nevylučovala z verejnej súťaže automaticky. Stalo by sa tak iba vtedy, ak by vyhrala a pred uzavretím zmluvy na zákazku by nebola schopná preukázať vlastnícku štruktúru.