Sudcovia rozhodnú, či Harabina vrátia do rady

Takmer 1 400 sudcov bude v utorok vyberať člena Súdnej rady. Kandidáti sú štyria. Medzi nimi aj bývalý šéf Najvyššieho súdu a Súdnej rady Štefan Harabin. Podľa informácií denníka Pravda by ho časť sudcov v rade znovu rada videla.

24.11.2014 10:00
Súdna rada, sudcovia, Foto: ,
Sudcovia budú v utorok vyberať člena Súdnej rady. Na snímke októbrové zasadnutie Súdnej rady.
debata (6)

Iná skupina sudcov sa obáva, že ak Harabin vyhrá ako člen Súdnej rady, spochybní septembrovú voľbu predsedníčky Najvyššieho súdu aj Súdnej rady.

Dvaja zo štyroch kandidátov Lenka Praženková z Najvyššieho súdu a Martin Bargel z Krajského súdu v Žiline sa svojim kolegom predstavili cez e-mail. V ňom uviedli, aké majú ciele a prečo sa chcú stať členom rady. Okrem nich a Harabina ešte kandiduje sudca Krajského súdu v Trnave Dušan Čimo.

Žilinský sudca v e-maile pripojil aj video zo svojho súkromia. V ňom sa prezentuje ako športovec, turista a milovník silných motoriek. „Byť členom Súdnej rady nepovažujem za otázku osobnej prestíže ani za spestrenie životopisu, ale prioritne za možnosť prispieť k lepšiemu menu a chodu justície,“ oslovil v liste kolegov.

Praženková hovorí, že nechce deliť sudcov. Tvrdí, že v Súdnej rade bude zastupovať záujmy všetkých sudcov zo všetkých regiónov. Za najväčší problém slovenskej justície, ktorý znižuje jej dôveryhodnosť v očiach verejnosti, považuje prieťahy v súdnom konaní. „Spoluzodpovednosť za prieťahy, pokiaľ nie sú vytvorené podmienky pre výkon súdnictva, nesie aj výkonná moc,“ upozornila v e-maile Praženková.

Dušana Čima, ktorého zvolil parlament do Súdnej rady ešte počas vlády Ivety Radičovej, odvolali tesne pred septembrovou voľbou nového šéfa Najvyššieho súdu a Súdnej rady vládni poslanci.

Prezidentka Združenia za Otvorenú justíciu Katarína Javorčíková hovorí, že Čimo sa svojim kolegom predstavovať nemusí. „V rade už sedel a vedel si vždy ustáť svoj názor a zdôvodniť ho aj napriek útokom bývalého predsedu rady,“ uviedla Javorčíková. Upozornila, že jeden zo sudcov Anton Jaček, ktorý sa svojej kandidatúry vzdal v prospech Čima, tak spravil, aby sa netrieštili hlasy.

Štefan Harabin šéfoval Najvyššiemu súdu dvakrát. Po druhý raz v roku 2009 sa vrátil na čelo súdu z kresla ministra spravodlivosti. Dnes na Najvyššom súde vedie trestné kolégium. Javorčíková si myslí, že ak Harabin vyhrá, v rade sa opäť skomplikuje diskusia. Podľa nej bude utorňajšia voľba akýmsi „lakmusovým papierikom", v akom stave je sudcovský zbor na Slovensku. „Výhra Štefana Harabina vystaví sudcom vlastnú vizitku v očiach verejnosti,“ podotkla Javorčíková.

Harabin na otázku Pravdy, či v prípade, ak sa dostane do rady, napadne na Ústavnom súde septembrové voľby na dva najvyššie posty v justícii, neodpovedal. Po zvolení predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej upozornil, že voľba bola zmanipulovaná a zo 17 lístkov bolo odovzdaných iba 15. Vyhlásil, že išlo o bezprecedentný volebný podvod, ktorý urobil najvyšší súdny orgán.

Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková tvrdí, že voľby prebehli v súlade s volebným poriadkom. Proti obvineniu z podvodu sa ohradili aj viacerí členovia Súdnej rady. „Proti tomu dôrazne protestujem, pretože ja ani ostaní členovia volebnej komisie sme nemanipulovali s urnou a úplne legálnym spôsobom sme spočítali všetky hlasy, ktoré v urne boli," vyhlásil Ján Havlát, člen Súdnej rady, ktorý bol predsedom volebnej komisie.

Voľby na post predsedu Najvyššieho súdu preverovala aj Generálna prokuratúra. Námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek Peter Šufliarsky nezistil zákonné dôvody na konanie prokuratúry.

Kandidáti na člena Súdnej rady

sudkyňa Najvyššieho súdu Lenka Praženková

Na NS SR pôsobí pár mesiacov po vyhratom konkurze. Rozhoduje v obchodnoprávnom kolégiu. Navrhla ju Sudcovská rada Krajského súdu v Bratislave, kde pôsobila. Odmieta delenie sudcov na „harabinovcov a tých druhých“. Za najväčší problém slovenskej justície považuje prieťahy v súdnom konaní, nesúhlasí so šikanóznymi disciplinárnymi stíhaniami kolegov. Nesúhlasí so zmrazovaním sudcovských platov.

predseda trestného kolégia Krajského súdu v Žiline Martin Bargel

Pôsobiť v Súdnej rade by pre neho znamenalo možnosť zastupovať hlasy „všetkých múdrych, čestných, ľudských, férových sudcov“. K odlišným názorom na rokovaniach Súdnej rady by pristupoval s rešpektom a bez osobných atakov. Za kandidáta na člena Súdnej rady ho navrhla sudcovská rada Krajského súdu v Žiline.

sudca Krajského súdu v Trnave Dušan Čimo

V Súdnej rade už sedel od mája 2012 do septembra 2014, zvolil ho parlament za vlády Ivety Radičovej. Z funkcie ho odvolali vládni poslanci tesne pred voľbou predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Na rokovaniach rady prezentoval často odlišné stanoviská k uzneseniam rady. Za svoje názory bol často kritizovaný bývalým predsedom rady Štefanom Harabinom. Za kandidáta ho navrhlo združenie Za otvorenú justíciu, ktoré presadzuje transparentnosť aj otvorenosť v justícii, aj Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave.

šéf trestného kolégia Najvyššieho súdu Štefan Harabin

Najvyššiemu súdu a neskôr aj Súdnej rade šéfoval v rokoch 1998 až 2003 a v rokoch 2009 až 2014. V rámci svojej kandidatúry poukazuje na problém prepojenosti súdnictva a politickej moci či sudcovských previerok. Zvolený kandidát by podľa neho mal „zabezpečovať rovnováhu moci, osobitne pri rozhodovaní o policajných previerkach“. Za kandidáta na člena Súdnej rady ho navrhlo desať sudcov Najvyššieho súdu.

vv, Súdna rada SR

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #sudcovia #Štefan Harabin #Súdna rada