Harabin nakoniec skončil ako tretí. Hoci sa snažil sudcovskú obec presvedčiť tým, že ako jediný bojuje za sudcov proti previerkam či zásahom politikov do ich nezávislosti, taktika mu nevyšla. Sudcovia dali prednosť jeho kritikovi.
Sudca Krajského súdu v Trnave Dušan Čimo získal 342 hlasov, o 27 viac ako druhá v poradí, sudkyňa Najvyššieho súdu Lenka Praženková. Odborníci hovoria, že touto voľbou sudcovia uprednostnili iné smerovanie súdnictva, ako bolo za Harabina. Ten sa tak o najvyššie funkcie v justícii bude môcť uchádzať najskôr až v roku 2019. Dovtedy bude šéfovať trestnému kolégiu na Najvyššom súde.
Podľa Čima sudcovia jeho výberom vyslali verejnosti odkaz, že podporujú skutočné zmeny. „Som potešený, že tie iniciatívy, o ktoré som sa snažil, našli takú širokú podporu,“ reagoval Čimo. Do volieb išiel so zámerom, aby sa ukázalo, ako je na tom sudcovský stav s vnímaním reforiem v justícii. Či získa väčšiu dôveru Harabin, alebo on.
Novozvolený člen pomery v Súdnej rade dobre pozná. Od roku 2012 až do septembra tohto roku v nej sedel ako nominant parlamentu. Zvolili ho do nej koaliční poslanci počas vlády Ivety Radičovej. Krátko pred voľbami predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady ho však poslanci Smeru z rady odvolali. V kuloároch sa hovorilo o tom, že bol proti zvoleniu Jany Bajánkovej za šéfku rady, čo potvrdil aj samotný Čimo. V médiách vyhlásil, že ak ona bude kandidovať za predsedníčku rady, tak ju nepodporí. Už v máji za ňu nehlasoval, keď ako nominantka Smeru kandidovala proti Harabinovi za predsedníčku Najvyššieho súdu. Na rokovaniach rady často prezentoval odlišné stanoviská k uzneseniam rady a za svoje názory bol často kritizovaný vtedajším predsedom Štefanom Harabinom.
Za kandidáta na člena rady Čima tentoraz navrhlo Združenie sudcov Za otvorenú justíciu aj Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave. Práve predseda tohto súdu Anton Jaček sa svojej kandidatúry vzdal v jeho prospech, aby sa netrieštili hlasy.
To, že vyhrá Čimo, predpokladalo len málo sudcov. Skôr tipovali, že uspeje jeden z dvojice kandidátov Lenka Praženková či sudca Krajského súdu v Žiline Martin Bargel. Aj prezidentka združenia Za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková hovorí o nečakanom úspechu. „Je to nielen osobné víťazstvo tohto kandidáta, ale aj víťazstvo princípov, ktoré sa združenie snaží presadiť v slovenskej justícii celé roky a ktoré Čimo prezentuje aj ako viceprezident nášho združenia,“ reagovala Javorčíková. Sudcovia bojujúci už dlhé roky za reformy v justícii tento výsledok vnímajú aj ako „jasné konečné nie pre Štefana Harabina“. Podľa Javorčíkovej zároveň je to aj „áno“ pre zmeny v justícii a aj pozitívny signál pre verejnosť, čo nesporne prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva ako celku.
Začiatok reforiem v justícii odštartovali nielen zmeny v Súdnej rade, ktorá prešla v tomto roku rozsiahlymi personálnymi zmenami, ale aj novela ústavy, ktorá oddelila funkciu predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady. Tým sa uvoľnilo jedno z 18 kresiel v rade, najvyššom samosprávnom orgáne súdnictva. Šéf Najvyššieho súdu už nie je automaticky členom rady. Jeho miesto tak pripadlo sudcom, ktorí tam majú už deväť zástupcov. Tým posledným chýbajúcim sa včera stal Dušan Čimo.
V Súdnej rade sa v priebehu roka vystriedala až jedna tretina jej členov. Troch nominantov vymenil prezident Andrej Kiska, jedného vláda Roberta Fica, jedného – práve Dušana Čima – parlament a sudcami zvolená Bajánková sa dostala na čelo Súdnej rady a musela si prerušiť funkciu sudcu. Radu totiž podľa zmien v ústave už nesmie riadiť sudca, tak ako to bolo predtým. Súdna rada bude v najbližších mesiacoch riešiť etický kódex sudcov, zaoberať sa tiež bude kritériami na vymenovanie sudcov. Pri výberových konaniach na nové miesta sudcov bude ešte pred samotným výberovým konaním posudzovať bezpečnostnú previerku, tzv. overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti Národným bezpečnostným úradom. Súhlas na previerku budú musieť podľa platnej zmeny ústavy dať všetci noví uchádzači o sudcovskú funkciu.
Novozvolený člen Súdnej rady Dušan Čimo
V Súdnej rade už pôsobil od mája 2012 do septembra 2014, zvolil ho parlament za vlády Ivety Radičovej. Z funkcie ho odvolali vládni poslanci Smeru tesne pred voľbou predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Na rokovaniach rady prezentoval často odlišné stanoviská k uzneseniam rady. Za svoje názory bol často kritizovaný bývalým predsedom rady Štefanom Harabinom. Za kandidáta ho navrhlo združenie Za otvorenú justíciu, ktoré presadzuje transparentnosť aj otvorenosť v justícii, aj Sudcovská rada Krajského súdu v Trnave.
Prezidenta Kisku potešili výsledky volieb do súdnej rady
Prezidenta Andreja Kisku potešili výsledky volieb chýbajúceho člena Súdnej rady SR, ktoré sa konali v utorok. „Som veľmi rád, že to presvedčenie, ktoré mám, že väčšina sudcov skutočne chce zmenu a že sú čestní, sa potvrdilo,“ vyhlásila vo štvrtok hlava štátu pred médiami.
Prezident sa ešte pred voľbou člena súdnej rady obrátil na sudcov otvoreným listom, v ktorom im pripomenul, že postupné zvyšovanie dôveryhodnosti súdnictva je aj v ich rukách a vyzval ich k účasti.
(Pôvodnú správu sme doplnili o ďalšie informácie z aktuálneho vydania denníka Pravda.)