Poslanec Ivan Švejna (Most- Híd) povedal, že nejde o sociálny ale o volebný balíček, odvodovú úľavu označil za pseudogeniálny nápad, ktorý zaplatia daňoví poplatníci a ktorý bude mať za následok zvýšenie deficitu verejných financií. Opatreniu vyčíta najmä to, že diskriminuje ľudí, ktorí majú síce príjem 380 eur, čo bude zodpovedať sume budúcoročnej minimálnej mzdy, ale sú napríklad samostatne zárobkovo činnými osobami.
Podotýka, že živnostník s takýmto príjmom, bude musieť platiť zdravotné odvody aj naďalej. Rovnako na tom budú aj dohodári, ktorí majú dokonca ešte nižší príjem. Podľa Švejnu sa môžu cítiť diskriminovaní aj neevidovaní nezamestnaní, ktorí hoci nemajú žiaden príjem, odvody platiť musia. "Toto nie je spôsob solidarity. Jednoducho aký je spôsob solidarity, že tí, čo majú nižší príjem, tí, ktorých som uviedol, musia platiť do spoločného balíka a tí, čo majú vyšší príjem, nemusia,“ podotkol Švejna v rozprave. Opatrenie je podľa neho rozdávanie peňazí iných občanov na úkor deficitu a nezlepšuje zdravotníctvo.
Rovnakú námietku vzniesol aj Jozef Mihál (SaS). Ten doplnil, že len napríklad dohodárov je niekoľko desiatok tisíc a mnohí z nich zarobia podstatne menej ako zamestnanci. Takisto ako Švejna namieta, že OOP si nebudú môcť uplatniť samostatne zárobkovo činné osoby ako živnostníci, tlmočníci, autori či umelci, ktorí tvoria taktiež nezanedbateľnú skupinu.
Opatreniu vyčíta aj niekoľko ďalších nedostatkov, v ďalšom čítaní chce predložiť pozmeňujúce návrhy. Okrem iného pripomína, že na Slovensku je až šesť pásiem minimálnej mzdy a zdvihnutím tej najnižšej sa zdvíha aj ďalších päť. "Pýtam sa, kde je nejaká kompenzácia pre priemerne alebo mierne nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov, tých, ktorí zarábajú 600, 700 eur? Pretože aj tým musia zamestnávatelia zdvihnúť zo zákona mzdy a týmto tú kompenzáciu cez odpočítateľnú položku neponúkate,“ uviedol Mihál.
Mihál navyše podotýka, že zavedenie OOP avizovala vládna strana Smer-SD už v lete tohto roka, napriek tomu sa o nej rokuje v skrátenom konaní. Počas jeho vystúpenia vznikla menšia hádka medzi ním a ministrom financií Petrom Kažimírom, ktorý následne na chvíľu opustil rokovaciu sálu.
Odvodová odpočítateľná položka (OOP)
- Vďaka OOP sa majú od budúceho roka znížiť zdravotné odvody pre zamestnancov s príjmom do 570 eur mesačne, resp. 6 840 eur ročne.
- Odvodová odpočítateľná položka má byť v rovnakej výške ako budúcoročná minimálna mzda, čiže 380 eur mesačne, v prepočte na celý rok 4 560 eur.
- Zamestnanec s minimálnou mzdou nebude platiť žiadne zdravotné odvody. S rastom príjmu o jedno euro klesne suma OOP o dve eurá.
- Odvodová úľava sa zavádza v návrhu novely zákona o zdravotnom poistení. Lagislatíva má nadobudnúť účinnosť od prvého januára budúceho roka.
Skrátené konanie o odvodovej úľave berie Kažimír na seba
Príčinou, prečo sa o návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, ktorý zavádza odpočítateľnú položku, rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, je ministerstvo financií. Priznal to jeho šéf Peter Kažimír v parlamentnej rozprave. Súhlasil s tým, že návrh bol predstavený už v lete tohto roka, avšak ako tvrdí, čakali na posledné dáta makroekonomického vývoja a údaje štatistického úradu o vývoji rastu slovenskej ekonomiky.
"Za týmto váhaním nebola neznalosť a neschopnosť, ale zodpovednosť z pohľadu toho, aby sme boli schopní postaviť sa za návrh, ktorý sme schopní zaplatiť, na ktorý máme fiškálny priestor bez toho, aby sme ohrozili trajektóriu splnenia základného cieľa, a to je vyrovnaného rozpočtu v roku 2017,“ skonštatoval Kažimír s tým, že súčasný návrh to spĺňa.
Na margo kritiky podotýka, že verejná diskusia o odpočítateľnej položke trvá niekoľko mesiacov a legislatívny návrh, ktorý je v parlamente, sa vo svojej filozofii v zásade neodlišuje od prvotného návrhu, len je dotiahnutý v technických detailoch. Zmenou je napríklad rozšírenie platového pásma do úrovne 570 eur z pôvodných 500 eur. Toto rozšírenie podľa Kažimíra umožnili práve posledné prognózy a tak za ten istý objem peňazí si bude môcť odvodovú úľavu uplatniť viac ľudí.
Minister očakáva zvýšenie domácej spotreby aj zamestnanosti
Minister podotýka, že asi historicky prvýkrát sa rezort financií postavil za nárast minimálnej mzdy, ktorá má byť od budúceho roka na úrovni 380 eur, a to preto, že v kombinácii s odvodovou úľavou tento nárast znamená aj skutočný nárast čistého disponibilného príjmu nízkopríjmových zamestnancov. Šéf MF verí, že to bude mať pozitívny dopad na domácu spotrebu, a tým aj na ekonomiku ako takú. Od opatrenia očakáva aj zvýšenie zamestnanosti. "Naším kľúčovým zámerom je reagovať na najväčší problém našej ekonomiky, a to je dlhodobá nezamestnanosť nízkokvalifikovaných pracovníkov,“ povedal Kažimír.
Dôvodom, prečo sa odpočítateľná položka uplatnila na zdravotných odvodoch a nie na sociálnych, je podľa Kažimíra to, že v prípade sociálnych odvodov nemáme zatiaľ funkčný systém ročného zúčtovania. "Museli by sme ho nahradiť obrovskou byrokratickou obštrukciou, ktorou by sme znehodnotili cieľ tohto nástroja,“ povedal minister financií. Tvrdí, že opatrenie komunikovali aj so zdravotnými poisťovňami. Kažimír sa tiež vyjadril, že je pripravený prijať každý zmysluplný návrh, ktorý odhalí technické problémy v legislatíve.
Kažimír sa zároveň ospravedlnil za svoju reakciu pri vystúpení poslanca Jozefa Mihála (SaS). Počas Mihálovho vystúpenia totiž vznikla menšia hádka medzi ním a ministrom financií Petrom Kažimírom, ktorý následne na chvíľu opustil rokovaciu sálu.