Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
„Doma nebol nikto umelecky nadaný, ani nikto nepracoval s drevom, takže som nemal možnosť niekde pričuchnúť k takejto práci. Všetko som sa naučil sám, išiel som od menších vecí k čoraz väčším, od jednoduchých k zložitejším, postupne som zdokonaľoval techniku a kvalitu práce,“ hovorí 56-ročný vyštudovaný hutnícky inžinier. Špecializuje sa na detailnú prírodu a zvieratá, čím sa dokázal presadiť nielen doma, ale aj v zahraničí.
Najskôr sa svojmu koníčku venoval popri zamestnaní, po troch rokoch mu dal prednosť a otvoril si vlastnú dielňu. V súčasnosti mu v nej pomáhajú dvaja učni, ktorým odovzdáva svoje skúsenosti.
Začínal vyzdobovaním pažieb poľovníckych zbraní. „Prvú som robil pre kamaráta, zapáčilo sa to jeho ďalšiemu kamarátovi, a tak sa to šírilo ďalej. Neskôr som už vyrábal aj nové pažby a v tom čase som bol na Slovensku jediný, kto to robil,“ spomína Homola na svoje začiatky.
Prácu žiarskeho rezbára si všimli aj v zahraničí. Časom k zbraniam pribudol nábytok s poľovníckymi motívmi, reliéfy, sochy či sakrálne predmety. Vyrezávaný nábytok z jeho dielne poznajú na španielskom kráľovskom dvore, zdobí interiéry štýlových poľovníckych izieb prominentov v rôznych kútoch sveta, ale aj domácnosti bežných ľudí. Mnohé ďalšie jeho výrobky si našli cestu nielen do celej Európy, ale aj Kanady, USA, Ruska, Austrálie, najnovšie aj do Číny a Spojených arabských emirátov. Sú vyhľadávané pre ich kvalitu, prepracovanosť a najmä dodržiavanie anatómie zvierat.
„Ich anatómia, predovšetkým pri reliéfoch, je nesmierne dôležitá. Tomu sa nikto na Slovensku nevenuje. Keď vyrezávame zvieratá, máme okolo veľa fotografií, študujeme jednotlivé svaly, aby sme ich čo najvernejšie vedeli stvárniť,“ vysvetľuje.
Koľko umeleckých predmetov vyrobil za 23 rokov, čo sa ako rezbár rozhodol postaviť na vlastné nohy, nevie zrátať. Hovorí však, že práca uživí jeho rodinu. „Dnes už dokážeme vyrezať z dreva čokoľvek od špendlíka až po lokomotívu, robíme všetko, od moderny cez sakrálne až po ľudové veci. Jednoducho všetko, čo ľudia chcú. Prídu s myšlienkou, ktorú my musíme výtvarne stvárniť a potom vyrezať do dreva,“ pokračuje Homola. Aj keď mnohé výrobky idú do sveta cez obchodnú firmu jeho blízkeho priateľa, na každom je uvedený ako majster autor.
Priznáva, že každé dielo mu svojím spôsobom prirastie k srdcu, vybrať si však z nich svojho favorita nedokáže. Každé je niečím výnimočné a zaujímavé. „Keď niečo robíme, tešíme sa z toho. Okrem vzťahu k drevu musíte dať do práce srdce, musí z neho dýchať pozitívna energia. Keď výrobok dokončíme, radosť, ktorú doň vložíme, odovzdávame ďalej a tešíme sa na niečo novšie, čomu znova odovzdáme kúsok vlastného ja. Neviem, prečo to tak je, ale tak sa to deje,“ odhalil svoju filozofiu.