Hoci vláda s návrhom poslancov Smeru súhlasila, minister spravodlivosti Tomáš Borec aj sudcovia sú proti. Tí hrozia žalobami či podaním na Ústavný súd, pretože to považujú za zásah do ich nezávislosti. V návrhu štátneho rozpočtu, o ktorom začne rokovať parlament v najbližších dňoch, peniaze na zvyšovanie platov politikov ani sudcov nie sú.
Platy na úrovni roku 2011, odkedy sa nezvyšovali, tak zostanú prezidentovi, premiérovi, poslancom, ministrom, štátnym tajomníkom, generálnemu prokurátorovi či predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu. Zmrazené zostanú aj odmeny asistentov poslancov či výdavky na poslanecké kancelárie. Sudcom a prokurátorom zostanú mzdy na úrovni roku 2012. Schválená novela zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov zárobky sudcov neznižuje, neuplatní sa len valorizácia. To znamená, že aj napriek tomu, že priemerná mzda v hospodárstve vzrastie, na ich platoch sa to neodrazí.
Súdna rada so zakonzervovaním platov nesúhlasí, pretože podľa nej nie sú na to splnené zákonné predpoklady. Predsedníčku Janu Bajánkovú zaviazala obrátiť sa na Ústavný súd. Tá sa však najprv obráti na prezidenta Andreja Kisku, aby zákon nepodpísal. Verí, že prezident pri rozhodovaní dôsledne zohľadní ústavnoprávne argumenty. „Som presvedčená o tom, že platové zabezpečenie sudcov by nemalo byť každý rok manipulovateľnou veličinou a v súčasnosti nie sú splnené podmienky na to, aby sa opätovne prijímali opatrenia, ktoré môžu byť odôvodniteľné len vo výnimočných situáciách,“ vyhlásila k štvrtkovému rozhodnutiu parlamentu šéfka Súdnej rady.
Podobný názor má aj Borec. Minister hovorí, že z ústavnoprávneho hľadiska nie sú splnené podmienky na zmrazenie platov sudcov. „V krajine nie je hospodársky zlá situácia a nie je možné hovoriť ani o výnimočnosti situácie. Keďže momentálne absentujú tieto dôvody, nemyslím si, že by bolo možné im zmraziť platy,“ myslí si Borec.
Hoci Ústavný súd dal už viackrát sudcom za pravdu, v roku 1999 však rozhodol, že ústava síce deklaruje nezávislosť sudcov, ale vylučuje prepojenie ich platových pomerov s ekonomickou situáciou v štáte či ich neznižovanie. Ústavný súd vtedy konštatoval, že neexistuje žiadny vzťah medzi sudcovskou nezávislosťou a poskytovaným platom sudcov. Podľa Ústavného súdu sa ústavne chránená sudcovská nezávislosť vzťahuje na jednotlivé prerokúvané prípady konkrétnym sudcom, zatiaľ čo každá zmena platu sudcov sa dotýka všetkých sudcov, a teda súdnej moci ako celku.
V porovnaní s priemernou mesačnou mzdou, ktorá dosiahla v treťom štvrťroku 839 eur, sudcovia a prokurátori zarábajú trikrát viac. Ich plat je 1,3-násobkom mzdy poslanca parlamentu. Mesačne dostávajú od 2 800 do 3 600 eur. Výnimkou nie sú sudcovia, ktorí zarobia mesačne viac ako premiér či minister, okolo 4 800 eur. Ak by sa sudcom a prokurátorom mzdy nezmrazili, zvýšili by sa im na budúci rok približne o 160 až 200 eur. Učiteľom pritom pridá vláda na budúci rok priemerne 42 eur.
Sudcovia boj o svoje platy viackrát vyhrali. Štát im musel naposledy v lete doplatiť tisícky eur. Po rozhodnutí Ústavného súdu ich odškodnil za to, že im v roku 2011 vláda Ivety Radičovej zmrazila platy. Ústavný súd to označil za protiústavné. Štátnu kasu to stálo okolo šesť miliónov eur. Druhá Dzurindova vláda zrušila sudcom a prokurátorom štrnásty plat a štát im musel doplatiť okolo 270 miliónov korún (9 miliónov eur).