Podľa odborníkov je to hra s ohňom, ktorá sa nemusí skončiť dobre. Budúce hlasovanie totiž môže byť o Rómoch, telesne postihnutých alebo o dôchodcoch.
Referendum, ktoré vo štvrtok vyhlásil prezident Andrej Kiska, sa bude pýtať na manželstvo, adopcie detí gejmi a lesbami a tiež na možnosť odmietnuť sexuálnu výchovu. Aj keď sa zaň podpísalo vyše 400-tisíc ľudí a považuje sa za najvyššiu formu demokracie, viaceré organizácie upozorňujú na to, že pohrávať sa s ľudskými právami môže byť nebezpečné.
„O päť rokov sa môže objaviť referendum, v ktorom obmedzíme počet detí na rodinu, ako to bolo v Číne. Alebo si povieme, že dôchodcovia nemajú nárok na dôchodky a ich peniaze minieme. V spoločnosti môže byť v jednej chvíli viacej mladých či starých ľudí, mužov alebo žien. V istom okamihu sa môžu rozhodnúť, že je pre nich výhodné potláčať menšiny. Na to existujú základné ľudské práva, ktoré platia na celom svete. Človeku ich nemožno odňať ani sa ich nemôže vzdať,“ vysvetľuje Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv, prečo sa nám najbližšie hlasovanie môže vypomstiť. Podľa neho je to Pandorina skrinka, ktorú nehodno otvárať.
Slovensko sa zaviazalo k takmer všetkým základným dohovorom Organizácie Spojených národov, ktoré sa týkajú ľudských práv. Najznámejšou je Charta OSN, ako aj Všeobecná deklarácia ľudských práv. Deklaráciu prijalo Valné zhromaždenie OSN ešte v roku 1948. Z nej vychádzajú aj ďalšie podobné dokumenty.
Má 30 článkov, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života. Každý človek má podľa nej právo na život a slobodu, chráni ho pred otroctvom, mučením či svojvoľným zatknutím a umožňuje mu slobodný výber bydliska či vlastnenie majetku. Takisto má právo na vzdelanie, zúčastňovanie sa na kultúrnom živote a na vláde svojej krajiny.
Jedným z práv, ku ktorému sme sa zaviazali, je aj slobodné založenie rodiny po dosiahnutí plnoletosti. Weisenbacher upozorňuje, že deklarácia nespresňuje, o akú rodinu má ísť. Či zloženú z muža a ženy, alebo z páru rovnakého pohlavia. Práve toto vyčítajú aktivisti referendu – bude sa pýtať na základné ľudské práva, ktoré sú pevné dané a nemali by sa okliešťovať.
„Hlásime sa k základným ľudským právam, ale v praxi ich nenapĺňame. Niektoré vzťahy nemajú žiadnu ochranu. Pritom manželstvo či iné formy registrovaného partnerstva riešia veľa praktických vecí, ktoré sa týkajú našich životov a práv. Od majetkových záležitostí, cez veci týkajúce sa osobného statusu a vyživovacej povinnosti až po možnosť adopcie detí. Štáty majú povinnosť tieto práva zabezpečiť,“ tvrdí Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
Ak dnes dovolíme, aby sme rozhodovali o ľudských právach, zajtra sa to môže zvrhnúť. „Každá spoločnosť má svojich obetných baránkov. U nás sú to dlhodobo Rómovia alebo najnovšie páry rovnakého pohlavia. Prví sú vnímaní ako hrozba pre sociálny systém a druhým sa pripisuje ohrozovanie tradičnej rodiny. Rečami o týchto hrozbách sa potom ospravedlňuje obmedzovanie ich práv. Aj z tohto dôvodu máme v ústave zakotvené, že o ľudských právach sa hlasovať v referende nemôže. Väčšina by totiž mohla pod rúškom ,demokracie' zlynčovať menšinu,“ tvrdí Debrecéniová.
Okrem toho, na vyhlásenie referenda treba 350-tisíc podpisov, čo je obrovské číslo. Podľa Debrecéniovej by menšiny nikdy toľko podpisov na presadzovanie svojich práv nevyzbierali a tromfy bude mať v rukách vždy len väčšinové obyvateľstvo.
„Netreba zabúdať, že ak sme dnes väčšinou, o niekoľko rokov alebo v inej krajine ňou nemusíme byť. Napríklad v niektorých diktátorských režimoch by človek za kresťanstvo dostal trest smrti. To si treba aj vzhľadom na blížiace sa referendum uvedomiť,“ pripomína Weisenbacher. Kým aktivisti vyzývajú ľudí, aby sa na referende vôbec nezúčastnili, politické strany sa v názoroch rozchádzajú. Premiér a predseda Smeru Robert Fico vyhlásil, že členovia jeho strany považovali referendum vždy za najvyššiu formu demokracie.
„Budeme odporúčať voličom a sympatizantom Smeru, aby svoje právo využili, na referendum išli a vyjadrili svoj názor,“ povedal včera Fico. O jasných odporúčaniach a postoji strany k jednotlivým otázkam bude Smer informovať „v rozumnom čase“. Most-Híd necháva rozhodovanie na občanov. „Nemyslíme si, že máme právo radiť ľuďom, ako hlasovať,“ uviedla strana na svojom webe. Podľa lídra SaS Richarda Sulíka referendum podporí neznášanlivosť a verí, že sa na ňom ľudia nezúčastnia.