Pravdepodobne áno. Takéto smutné vízie ponúka Prognóza vývoja rodín a domácností v rokoch 2014 až 2030, ktorú vypracovali odborníci Výskumného demografického centra Infostat, Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a Prognostického ústavu SAV. Dokonca najprudší nárast domácností samotárov predpovedá v regiónoch so silno veriacim obyvateľstvom. Napríklad v oravských okresoch Námestovo či Tvrdošín sa ich počet oproti súčasnosti má do 15 rokov viac ako zdvojnásobiť.
„Domácností jednotlivcov nám významne pribúda už od roku 1991. V súčasnosti predstavujú takmer tretinu (29,5 percenta) všetkých domácností,“ konštatuje Branislav Bleha z prírodovedeckej fakulty. Trend sa podľa neho nezmení, v roku 2030 ich má byť zhruba 32 percent a „single“ domácnosti sa stanú najbežnejším typom domácnosti vo väčšine okresov.
Jednočlenné domácnosti najčastejšie vznikajú úmrtím jedného z členov úplnej rodiny či rozvodom spoločne žijúcich osôb. Vtedy ich väčšinou tvoria ženy, aj vzhľadom na výraznú mužskú nadúmrtnosť v období 60. až 90. rokov minulého storočia. „V mladšom veku zasa tieto domácnosti vytvárajú slobodné osoby, pričom prevažujú muži do 35 rokov,“ dopĺňa prognostik Branislav Šprocha.
Najviac samotárov žije v okresoch Bratislavy a Košíc, ale aj v okresoch Sobrance, Veľký Krtíš, Rožňava, Krupina a ďalších. V roku 2030 by už bratislavské a košické okresy mali dopĺňať okresy Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Zvolen či Brezno.
Pozoruhodný je očakávaný nárast počtu „single“ domácností v religióznych regiónoch, kde je zároveň vysoká nezamestnanosť. Najvyšší, viac ako dvojnásobný vzostup sa napríklad očakáva v Námestove a Tvrdošíne. Tu sa zároveň očakávajú jedny z najvyšších prírastkov neúplných rodín, teda rodín, kde deti vychováva osamelý rodič.
Kňaz Róbert Neupauer zo Spišskej diecézy, pod ktorú patria aj zmienené okresy, vidí viac príčin tohto vývoja. „Láska sa dnes skôr chápe ako cit a pôžitok, pričom správnejšie je jej chápanie ako voľby a záväzku,“ uvažuje. Mladí ľudia podľa neho odkladajú vstup do manželstva a zakladanie rodiny, keďže súčasťou ich mentality je aj takzvaná voľná láska – bez viazanosti a povinností. Rolu zohráva aj biologický faktor, odsúvanie pôrodov za hranicu tridsiatky či užívanie hormonálnej antikoncepcie má negatívny dosah na plodnosť žien. „A takisto sú tu často aj sociálne príčiny, keď manželia z ekonomických dôvodov, napríklad v obave zo straty práce, uprednostnia menejpočetnú rodinu,“ uzatvára Neupauer.
Podľa sociológa Stanislava Buchtu mnohí ľudia v skutočnosti samotársky ani žiť nechcú, nútia ich však k tomu ekonomické, sociálne aj etické dôvody. „Zvyšuje sa napríklad percento vzdelaných žien, ktoré ťažko hľadajú partnerov na svojej úrovni. Majú od mužov neraz aj prehnané očakávania po ekonomickej stránke, ktoré ich odrádzajú. Nepreceňujem fámy o ,zlatokopkách', bolo by však zaujímavé urobiť sociologické štúdie na túto tému,“ uvažuje Buchta.
Postupný pokles sobášnosti v posledných troch desaťročiach, vysoká rozvodovosť najmä v 90. rokoch, neochota vstúpiť opakovane do manželského zväzku, to sú tiež javy, ktoré prispievajú k rozdrobovaniu tradičných rodín na menšie celky. „Zvyšuje sa počet osôb v reprodukčnom veku, ktoré môžu vstúpiť do manželstva, no nevstupujú,“ pripomína Šprocha.
Mladí napríklad čoraz častejšie volia voľný partnerský vzťah „bez papiera“, ktorý umožňuje rýchly rozchod bez úradných formalít. Uzavreté manželstvá sa rozpadajú aj preto, že ženy sú od manželov ekonomicky podstatne nezávislejšie ako v minulosti. A ľudia rozvedení či ovdovení čoraz menej vstupujú do ďalších manželstiev. „Nechcú sa už opakovane popáliť, preto aj prípadný nový vzťah radšej vedú ako otvorený. A vdovy či vdovci by zase sobášom stratili benefity v podobe pozostalostných dôchodkov,“ zdôvodňuje Buchta.
Do roku 2030 budú podľa analýzy pribúdať na Slovensku rodiny bezdetné či s jedným dieťaťom. „Naopak, poklesne podiel domácností so štyrmi členmi, ktorú tvoria aj klasické typy rodín s dvoma dospelými a dvoma deťmi. Tento podiel už od roku 1991 do roku 2011 klesol o päť percent, z 23 na súčasných 17,9 percenta,“ vyčísľuje Bleha.
Vplyv na znižujúci sa počet detí v rodine má podľa Buchtu aj zvyšovanie počtu „kariérnych“ partnerstiev. „Doba ponúka ľuďom bez záväzkov také zaujímavé možnosti, že sa neraz stávajú sebeckými a potlačí sa u nich aj základný pud túžby po potomkoch,“ mieni sociológ. Ako dodáva, na „málodetnosť“ vplýva aj výrazný pokles plodnosti párov, pod ktorý sa podpisuje stres a zhoršujúce sa životné prostredie.
Pokles počtu viacdetných rodín podľa sociológa úzko súvisí aj s úbytkom viacgeneračných domácností. „Kedysi sa vo veľkých rodinách o deti starali aj starí rodičia, čo zjednodušilo situáciu pracujúcim rodičom. Dnes je nová generácia moderná, mladí väčšinou chcú žiť sami a radšej volia menší počet detí.“ Predpokladá, že rovnako ako v celej Európe sa aj u nás budú ďalej približovať dva rodinné modely: prvý, typický pre mestské aglomerácie, kde je veľa domácností jednotlivcov, s jedným dieťaťom či neúplných, a druhý, vidiecky, kde sú ešte stále bežné mnohodetné či viacgeneračné rodiny.
Aká teda približne bude „mapa slovenských rodín“ v roku 2030? „Na severe stredného a východného Slovenska budú stále najpočetnejším typom domácností úplné rodiny so závislými deťmi. V širšom zázemí Bratislavy, na juhozápade, na severe Slovenska s výnimkou hornej Oravy, na Pohroní a na krajnom východe budú prevládať úplné rodiny bez závislých detí. A v najväčšom počte okresov budú najpočetnejším typom jednočlenné domácnosti – teda samotárskym spôsobom žijúci ľudia,“ sumarizuje Boris Vaňo z Infostatu.
Laco volí luxusné dovolenky
Sám v dvojizbovom byte, bez priateľky a bez detí. Na svojom živote by však Lučenčan Laco nič nemenil. Vyhovuje mu sloboda a netúži po zodpovednosti, ktorú by mal niesť ako hlava rodiny. Radšej volí luxusnú dovolenku s priateľmi.
„Nikto ma nenaháňa. V práci sa zdržím, ako dlho len chcem, a nikomu sa nemusím prispôsobovať,“ vymenúva výhody jednočlennej domácnosti 37-ročný Laco. Žije sám v byte v centre mesta. Ako jednoznačnú výhodu svojho života vníma slobodu. Hoci priznáva, že mal viacero partneriek a pred ďalšími nezatvára dvere, po vážnom vzťahu „až do hrobu“ netúži.
Podľa jeho slov mu voľné chvíle vypĺňa partia kamarátov, s ktorými chodí na dovolenky. Tento rok si leto užil na luxusnej dovolenke na Seychelách, kde s desaťčlennou partiou strávil vyše dvoch týždňov. V decembri má naplánovanú týždennú lyžovačku v Rakúsku. Pracuje ako vrcholový manažér a na založenie vlastnej rodiny nemá čas ani energiu. „Pravdupovediac, zamestnanie mi vypĺňa všetok čas. Mám rád svoju prácu a niekedy sa mi stáva, že prídem domov hoci aj po troch hodinách po uplynutí pracovného času. Vôbec ma to neobťažuje, ba naopak,“ rozpráva. Takýto životný štýl by si vraj popri partnerke dovoliť nemohol. „Keď robíte veci samostatne, ide to oveľa rýchlejšie. Ak ich robíte vo dvojici, je väčšie riziko, že sa vyskytnú problémy a máte po programe,“ vysvetľuje.
Pri otázke, či netúži po deťoch, sa len usmial. „Mám päťročného krstného syna, s ktorým trávim pomerne veľa času. Je vo veku, keď ho všetko zaujíma, a tak spolu chodíme do kina, hrávame futbal a stravujeme sa nezdravo. Jeho matka mi vždy vyčíta, že ho rozmaznávam,“ hovorí so smiechom. Ani napriek nátlaku blízkeho okolia vlastné deti neplánuje. Každý mu však tvrdí, že by bol skvelým otcom. On však oponuje, že by nemal dostatok času na budovanie kariéry a napĺňanie svojich cieľov. Podľa neho rodina predstavuje príliš veľkú zodpovednosť, ktorá mu nechýba. „Teraz zodpovedám len sám za seba. Zarábam len na svoje potreby a nemusím sa obávať, že by som nedokázal finančne utiahnuť celú svoju rodinu,“ vysvetľuje.
Sabína Nagyová, Pravda